rdfs:comment
| - أوبلاست أرمينيا أو المقاطعة الأرمنية (بالروسية: Армянская область) و(بالأرمنية: Հայկական մարզ)، و(بالأذرية: Erməni vilayəti) كانت أوبلاست (مقاطعة) من النيابة الملكية على القوقاز للإمبراطورية الروسية وكانت موجودة من 1828 إلى 1840. هي تتوافق مع معظم مناطق وسط أرمينيا الحالية، ومقاطعة إغدير في تركيا، ومُعزل نخجوان في أذربيجان. كان مركزها الإداري يريفان. (ar)
- The Armenian Oblast was a province (oblast) of the Caucasus Viceroyalty of the Russian Empire that existed from 1828 to 1840. It corresponded to most of present-day central Armenia, the Iğdır Province of Turkey, and the Nakhchivan exclave of Azerbaijan. Its administrative center was Yerevan, referred to as Erivan in Russian. (en)
- El óblast de Armenia (en Armenio: Հայաստանի ոբլաստ; en Ruso: Армянская область) fue una óblast (provincia) del Imperio ruso que existió desde 1828 hasta 1840. Correspondía a la mayoría de la actual Armenia central, la provincia de Iğdır de Turquía y el enclave de Najicheván de Azerbaiyán. Su centro administrativo era Ereván (Ereván). (es)
- L'oblast arménien ou province arménienne (en russe Армянская область (Armianskaya Oblast), en arménien Հայկական մարզ) est un oblast (province) de l'Empire russe ayant existé de 1828 à 1840. Il correspond globalement au centre de l'Arménie actuelle, à la province turque d'Iğdır, et à l'exclave azerbaïdjanaise du Nakhitchevan. (fr)
- アルメニア州(アルメニア語: Հայկական մարզ、ロシア語:Армянская область)は、1828年から1840年までカフカース地域に設置されたロシア帝国の地方行政区画である。その州域は、現在のアルメニア中央部とトルコのウードゥル県およびアゼルバイジャンの飛び地のナヒチェヴァン自治共和国にほぼ相当し、その面積は約2万1千平方キロメートルに及んだ。その州都はエリヴァニであった。 (ja)
- 아르메니아주(러시아어: Армянская область, 아르메니아어: Հայկական մարզ)는 1828년부터 1840년까지 존재했던 러시아 제국의 주로 주도는 예레반이며 면적은 20,720km2이다. 현재의 아르메니아 중부, 터키 이디르주, 아제르바이잔 나히체반 자치 공화국에 걸쳐 있었다. (ko)
- L'oblast' armeno o provincia armena (in armeno: Հայկական մարզ?, traslitterato: Haykakan marz; in russo: Армянская область?, traslitterato: Armjanskaja oblast') è stato un oblast' del vicereame del Caucaso dell'impero russo, esistito dal 1828 al 1840. Il territorio dell'oblast', che aveva in Erivan (l'antico nome dell'odierna capitale armena, Erevan) il suo centro amministrativo, corrispondeva alla maggior parte dell'odierna Armenia centrale, alla provincia turca di Iğdır e all'enclave azera della Repubblica Autonoma di Naxçıvan, per un totale di circa 27.840 km2 di superficie. (it)
- Армянская область (арм. Հայկական մարզ) — административная единица Российской империи, существовавшая в 1828—1840 годах на части исторической территории Восточной Армении (бывшие Эриванское и Нахичеванское ханства) с центром в городе Эривань. Сегодня, бывшая территория области разделена между Республикой Армения, илом Ыгдыр (Турция) и Нахичеванской АР. (ru)
- 亞美尼亞州(Армянская область)是俄羅斯帝國1828至1840年間的一個州,其範圍為今日亞美尼亞中部、納希切萬和土耳其厄德爾省。面積27,830平方俄里,1832年人口 164,500人。 1828年波斯在俄波戰爭中戰敗,據《土庫曼查伊條約》割讓了葉里溫汗國和納希切萬汗國,組成了本州。1849年改設葉里溫省。 (zh)
- La Armena Oblasto aŭ Armena Provinco (ruse Армянская область, armene Հայկական մարզ) estis oblasto (provinco) de la Rusa Imperio kiu ekzistis de 1828 al 1840. Ĝi proporciis al la plej granda parto de la nuna centra Armenio, provinco Iğdır de nuna Turkio, kaj la eksklavo Naĥiĉevano de nuna Azerbajĝano. Ĝi estis kreita en la teritorioj de la antaŭaj Ĥanato de Erevano kaj Ĥanato de Naĥiĉevano, kiu estis cedita al Rusio de la Persa Imperio sub la Traktato de Turkmenĉajo post la Rusa-Persa Milito de 1826-1828. Ivan Paskeviĉ, la ukraina armea gvidanto, estis farita grafo de la oblasto en la jaro de ĝia kreado. (eo)
- De oblast Armenië (Russisch: Армянская область; Armjanskaja Oblast, Armeens: Հայկական մարզ) was een oblast in het keizerrijk Rusland. Het bestond van 1826 tot 1840. De oblast kwam voort uit het kanaat Jerevan en het kanaat Nachitsjevan. Het gebied van de oblast werd door het keizerrijk Rusland verkregen na het dat een einde maakte aan de Russisch-Perzische Oorlog van 1826 tot 1828. Ivan Paskevitsj was de hoogste bestuurder van de oblast. De hoofdstad was Jerevan. (nl)
- Obwód armeński (ros. Армянская область, orm. Հայկական մարզ) - jednostka administracyjna Cesarstwa Rosyjskiego na środkowym Zakaukaziu, istniejąca w latach 1828-1840. Zajmowała centralną część dzisiejszej Republiki Armenii, dzisiejszą turecką prowincję Iğdır i azerbejdżański dziś Nachiczewan.
* w prowincji erywańskiej 65.280 Ormian i 49.875 muzułmanów,
* w prowincji nachiczewańskiej 13.369 Ormian i 17.138 muzułmanów,
* w obwodzie ordubadzkim 3.728 Ormian i 7.247 muzułmanów. (pl)
|