rdfs:comment
| - Simeó de Durham (també escrit Symeon) va ser un monjo benedictí de l'abadia de Durham que va viure al segle xii, conegut per la seva obra com a cronista. (ca)
- Simeono de Durham (m. post 1129) estis angla historiisto. Li estis monaĥo de la priorejo de Durham, Anglio, kie li iĝis kantoro. En kelkaj libroj ĉe Durham estas ekzemploj de lia manskribado. Liaj ĉefaj verkoj estas:
* Libellus de Exordio atque Procursu istius, hoc est Dunelmensis, Ecclesie (La malgranda libro pri la deveno kaj evoluo de ĉi tiu preĝejo, tio estas, Durham)
* Historia regum (Historio de la reĝoj), kroniko de la historio de Anglio, kaj aparte tio de Northumbria, ekde la morto de Bede al 1229
* Biografietojn de ĉefepiskopoj de Jorko (eo)
- Simeón de Durham (también escrito Symeon) fue un monje benedictino de la abadía de Durham que vivió en el siglo XII, conocido por su obra como cronista. (es)
- Simeon (dalam bahasa Inggris: Symeon) dari Durham, yang dikenal dalam bahasa Latin sebagai Simeon monachus dunelmensis ; (aktif antara tahun 1100 dan 1150), merupakan seorang rahib, dan sejarawan Inggris Katedral Durham. (in)
- Siméon (en angl. Symeon ou Simeon) de Durham, connu en latin sous le nom de Simeon monachus dunelmensis (actif entre 1100 et 1150), fut un moine bénédictin, et un chroniqueur et historien anglais de la cathédrale de Durham. (fr)
- Symeon (or Simeon) of Durham (died after 1129) was an English chronicler and a monk of Durham Priory. (en)
- Симеон Даремский (англ. Simeon of Durham, норманд. Siméon de Durham, лат. Symeon Dunelmensis; около 1060 — после 14 октября 1130) — средневековый английский хронист, монах-бенедиктинец из Даремского приората, автор «Истории королей англов и данов» (лат. Historia regum Anglorum et Danorum) и ряда других работ по истории Англии XI — начала XII веков. (ru)
- Simeão (ou Simão) de Durham (Durham, m. depois de 1129), foi um cronista e monge inglês. Quando Guilherme de Saint-Calais voltou de seu exílio na Normandia em 1091, Simão estava, provavelmente, em sua companhia. Simão se tornou chantre do convento, e exemplos de sua letra parecem sobreviver em vários livros de Durham, incluindo o Vitae Liber, o Livro Cantor (cujo texto, ele teria de manter-se atualizado, como parte de suas funções como chantre) e, em cópias de suas próprias obras históricas. (pt)
- Symeon von Durham (lat. Simeon Dunelmensis, * um 1060; † 1130) war ein englischer Chronist. Bis 1083 lebte Symeon im Kloster von Jarrow, danach zog die Gemeinschaft nach Durham, wo er seine Berufung fand. Er war der Autor zweier historischer Werke, die speziell für die Geschichtsforschung über Nordengland große Bedeutung haben. Einerseits verfasste er zwischen 1104 und 1108 die Historia ecclesiae Dunelmensis, die bis 1096 reicht. Das Manuskript wird noch immer in der Bibliothek von Bischof in Durham aufbewahrt. Es ist in vier Bücher unterteilt, die wiederum in einzelne Kapitel gegliedert sind. Das Gesamtwerk ist chronologisch aufgebaut. Es gibt zwei Fortsetzungen dazu, die beide anonym verfasst wurden. Die erste führt von 1096 bis zum Tode von Ranulf Flambard (1129). Die zweite deckt die (de)
- Simeone di Durham (... – dopo il 1129) fu uno storico inglese medievale, divenne monaco prima del 1083 entrando nel monastero di Jarrow. La sua Historia Dunelmensis Ecclesiae, che arriva fino all'anno 1096, fu composta tra il 1104 e il 1108 ed è molto importante per gli eventi del nord dell'Inghilterra. L'opera, il cui manoscritto originale si trova a Durham nella biblioteca del vescovo , è suddivisa in quattro libri a loro volta divisi in capitoli. La narrazione è in ordine cronologico. L'opera ha due seguiti anonimi: uno che va dal 1096 alla morte di Rainulfo Flambard (1129), l'altra che va dal 1133 al 1144. Un manoscritto conservato a Cambridge contiene un terzo seguito che va dal 1145 al 1154. (it)
- Simeon van Durham (ook Symeon, fl. 1096 – 1129) was een Engels geschiedschrijver uit de vroege Anglo-Normandische tijd, die met name de geschiedenis van het noorden (Northumbria) beschreef. Over Simeons leven is weinig bekend. Hij ging al op jonge leeftijd in het benedictijner klooster in Jarrow, dat in 1074 verplaatst werd naar Durham, waar hij koorleider werd. Tussen 1104 en 1108 schreef hij zijn Historia ecclesiae Dunelmensis, een geschiedenis van het bisdom van de vestiging te Lindisfarne in 635 tot aan 1096. (nl)
|