"Formicinae"@es . "Formicinae \u00E9 uma subfam\u00EDlia de formigas, pertencente a fam\u00EDlia Formicidae."@pt . . . "1076122608"^^ . . . . . . . "Formicinae \u00E4r en underfamilj i insektsfamiljen myror. Hit h\u00F6r bland annat de i Sverige vanligt f\u00F6rekommande stackmyrorna i sl\u00E4ktet Formica, h\u00E4stmyrorna i sl\u00E4ktet Camponotus och jordmyrorna i sl\u00E4ktet Lasius. \u00C4ven v\u00E4varmyrorna, som arterna i sl\u00E4ktet Oecophylla ing\u00E5r i underfamiljen, dessa lever i Gamla v\u00E4rldens tropiker och anv\u00E4nder sina silkesproducerande larver f\u00F6r att v\u00E4va ihop blad till sina bon med den klibbiga silkestr\u00E5den."@sv . . "Formicinae"@uk . "\u0646\u0645\u0644\u0627\u0648\u0627\u062A \u0623\u062D\u0627\u062F\u064A\u0629 \u0627\u0644\u062E\u0635\u0631"@ar . . . "\u0424\u043E\u0440\u043C\u0438\u0446\u0438\u043D\u0438 (Formicinae) \u2014 \u043F\u0456\u0434\u0440\u043E\u0434\u0438\u043D\u0430 \u043C\u0443\u0440\u0430\u0448\u043E\u043A."@uk . . "Les formicin\u00E9s (Formicinae) sont une sous-famille d'insectes hym\u00E9nopt\u00E8res de la famille des formicid\u00E9s (fourmis). Les esp\u00E8ces de cette sous-famille sont divis\u00E9es en diff\u00E9rentes tribus (dont 8 repr\u00E9sent\u00E9es en France). Les genres les plus courants en Europe sont : \n* Lasius : fourmis g\u00E9n\u00E9ralement de petite taille. De noires \u00E0 orange, elles sont tr\u00E8s pr\u00E9sentes. \n* Formica : genre \u00E9volu\u00E9 de bonne taille, certaines de ces fourmis (groupe rufa par exemple) d\u00E9veloppent des monticules de brindilles dans les for\u00EAts de conif\u00E8res. \n* Camponotus : fourmis de tr\u00E8s grande taille qui peuvent atteindre deux centim\u00E8tres."@fr . . . . . "Els formicins (Formicinae) s\u00F3n una subfam\u00EDlia de la fam\u00EDlia Formicidae. S\u00F3n formigues sense agull\u00F3 i sense el post-pec\u00EDol. Entre els g\u00E8neres m\u00E9s comuns es troben: Camponotus, Formica i Brachymyrmex."@ca . . . . . . . . . . . . "Formica"@en . . "Els formicins (Formicinae) s\u00F3n una subfam\u00EDlia de la fam\u00EDlia Formicidae. S\u00F3n formigues sense agull\u00F3 i sense el post-pec\u00EDol. Entre els g\u00E8neres m\u00E9s comuns es troben: Camponotus, Formica i Brachymyrmex."@ca . . . "Formicinae"@it . . "\u0424\u043E\u0440\u043C\u0438\u0446\u0438\u043D\u0438 (Formicinae) \u2014 \u043F\u0456\u0434\u0440\u043E\u0434\u0438\u043D\u0430 \u043C\u0443\u0440\u0430\u0448\u043E\u043A."@uk . . . . . "Die Schuppenameisen (Formicinae) sind eine der artenreichsten Unterfamilien innerhalb der Ameisen (Formicidae). Neben den Schuppenameisen z\u00E4hlen in Mitteleuropa noch die Knotenameisen (Myrmicinae), die Urameisen (Ponerinae) und die Dr\u00FCsenameisen (Dolichoderinae) zu den verbreiteten Ameisengruppen."@de . . . "Formicinae Latreille, 1836 (znovu pops\u00E1no: Bolton, 1995) je pod\u010Dele\u010F mravencovit\u00FDch zahrnuj\u00EDc\u00ED mravence se st\u0159edn\u011B pokro\u010Dil\u00FDm v\u00FDvojem. Formicinae si podr\u017Eeli n\u011Bkter\u00E9 primitivn\u00ED znaky jako je p\u0159\u00EDtomnost kokon\u016F kolem kukel, temenn\u00EDch o\u010Dek u d\u011Blnic, n\u00E1znak zmen\u0161en\u00ED makadlov\u00FDch a tykadlov\u00FDch \u010Dl\u00E1nk\u016F u v\u011Bt\u0161iny druh\u016F, krom\u011B podzemn\u00EDch mravenc\u016F. Vz\u00E1cn\u00E9 jsou tak\u00E9 v\u00FDrazn\u011Bj\u0161\u00ED p\u0159em\u011Bny kusadel, ty jsou pouze u rodu a . Na druhou stranu se n\u011Bkte\u0159\u00ED z\u00E1stupci ukazuj\u00ED zna\u010Dn\u011B v\u00FDvojov\u011B rozvinut\u00ED v otrok\u00E1\u0159sk\u00E9m chov\u00E1n\u00ED a v symbi\u00F3ze s na ko\u0159enech se \u017Eiv\u00EDc\u00EDmi stejnok\u0159\u00EDdl\u00FDmi."@cs . . . . . . "Lepeletier, 1836"@en . . . . . . . . "\u0424\u043E\u0440\u043C\u0438\u0446\u0438\u0301\u043D\u044B (\u043B\u0430\u0442. Formicinae) \u2014 \u043F\u043E\u0434\u0441\u0435\u043C\u0435\u0439\u0441\u0442\u0432\u043E \u043C\u0443\u0440\u0430\u0432\u044C\u0451\u0432 (Formicidae), \u0432\u043A\u043B\u044E\u0447\u0430\u044E\u0449\u0435\u0435 \u044D\u0432\u043E\u043B\u044E\u0446\u0438\u043E\u043D\u043D\u043E \u043D\u0430\u0438\u0431\u043E\u043B\u0435\u0435 \u043F\u0440\u043E\u0434\u0432\u0438\u043D\u0443\u0442\u044B\u0435 \u0432\u0438\u0434\u044B. \u041E\u043A\u043E\u043B\u043E 3000 \u0432\u0438\u0434\u043E\u0432 (51 \u0440\u043E\u0434) \u0432 \u043C\u0438\u0440\u0435, \u0432 \u041F\u0430\u043B\u0435\u0430\u0440\u043A\u0442\u0438\u043A\u0435 \u0431\u043E\u043B\u0435\u0435 382 \u0432\u0438\u0434\u0430 (23 \u0440\u043E\u0434\u0430), \u0432 \u0420\u043E\u0441\u0441\u0438\u0438 \u0432\u0441\u0442\u0440\u0435\u0447\u0430\u0435\u0442\u0441\u044F 98 \u0432\u0438\u0434\u043E\u0432 (12 \u0440\u043E\u0434\u043E\u0432)."@ru . "Formikenoj, Formicinae, estas subfamilio ene de Formikedoj kiu enhavas formikojn de meza evolua disvolvi\u011Do. Oni ne konfuzu \u011Din kun formortinta subfamilio de Formikedoj nome Formiciinae (Formicienoj). Formikenoj retenas kelkajn primitivajn tratojn, kiel estado de kokonoj \u0109irka\u016D pupoj, la ekzisto de simplaj okuloj en laborformikoj, kaj malmulta tendenco al malpliigo de pedipalpa a\u016D antena segmentado en plej parto de specioj, escepte en subteraj grupoj. Ekstrema modifo de makzeloj estas rara, escepte en la genroj Myrmoteras kaj Polyergus. Tamen, kelkaj membroj montras konsiderindan evoluan proreson en kutimoj kiel sklavigo kaj simbiozo kun radiko-man\u011Dantaj hemipteroj. Krome, \u0109iuj formikenoj havas tre malgrandajn pikilojn kaj grandajn veneno-rezervujojn, kun venenglando, specializita (unike in"@eo . "Schubmieren"@nl . . . . . . . . . . . . "51"^^ . "Formicinae"@cs . . . "\u5C71\u87FB\u4E9E\u79D1"@zh . . "Formicinae es una subfamilia de la familia Formicidae. Son hormigas con aguij\u00F3n muy reducido, pero con una gran gl\u00E1ndula y gran saco de veneno que inoculan por medio de un poro. Usan \u00E1cido f\u00F3rmico, caracter\u00EDstico de este grupo de hormigas. Carecen de postpec\u00EDolo. Sus m\u00E1s de 3300 especies se distribuyen por todo el planeta, excepto la Ant\u00E1rtida."@es . . . . . . . . "Camponotus fellah"@en . "Formicinae es una subfamilia de la familia Formicidae. Son hormigas con aguij\u00F3n muy reducido, pero con una gran gl\u00E1ndula y gran saco de veneno que inoculan por medio de un poro. Usan \u00E1cido f\u00F3rmico, caracter\u00EDstico de este grupo de hormigas. Carecen de postpec\u00EDolo. Sus m\u00E1s de 3300 especies se distribuyen por todo el planeta, excepto la Ant\u00E1rtida."@es . "\u0424\u043E\u0440\u043C\u0438\u0446\u0438\u043D\u044B"@ru . . . . . . . . . . . "\uBD88\uAC1C\uBBF8\uC544\uACFC(Formicinae)\uB294 \uAC1C\uBBF8\uACFC\uC5D0 \uC18D\uD558\uB294 \uACE4\uCDA9 \uBD84\uB958\uAD70\uC774\uB2E4. \uBD88\uAC1C\uBBF8\uC544\uACFC\uC758 \uAC1C\uBBF8\uB4E4\uC740 \uC5B4\uB290\uC815\uB3C4\uC758 \uC9C4\uD654\uB97C \uC774\uB8E9\uD558\uC600\uC73C\uBA70 \uC6D0\uC2DC\uC801\uC778 \uD2B9\uC9D5\uC774 \uC870\uAE08 \uC788\uB294\uB370 \uC608\uB97C \uB4E4\uC5B4 \uBC88\uB370\uAE30\uAC00 \uACE0\uCE58\uAC00 \uC788\uB2E4\uAC70\uB098 \uC77C\uAC1C\uBBF8\uC5D0\uAC8C \uD651\uB208\uC774 \uC788\uB2E4\uB294 \uAC83 \uB4F1\uC774\uB2E4. \uC774\uB4E4 \uD070\uD131\uC758 \uBAA8\uC591\uC740 \uB300\uCCB4\uB85C \uC6B0\uB9AC\uAC00 \uC54C\uACE0 \uC788\uB294 \uAC1C\uBBF8\uC758 \uD070\uD131 \uBAA8\uC591\uACFC \uD070 \uCC28\uC774\uB97C \uBCF4\uC774\uC9C0 \uC54A\uC73C\uBA70 \uB2E4\uB9CC Myrmoteras\uC18D\uACFC Polyergus\uC18D\uC758 \uAC1C\uBBF8\uB4E4\uC740 \uC608\uC678\uC774\uB2E4. \uB610 \uC774\uB4E4\uC740 \uC6D0\uC2DC\uC801 \uAC1C\uBBF8\uB4E4\uACFC\uB294 \uCC28\uC774\uB97C \uBCF4\uC774\uAE30\uB3C4 \uD558\uB294\uB370 \uC608\uB97C \uB4E4\uC5B4 \uB178\uC608\uB97C \uC774\uC6A9\uD55C\uB2E4\uAC70\uB098 \uB2E4\uB978 \uC0DD\uBB3C\uACFC \uACF5\uC0DD\uC744 \uD55C\uB2E4\uB294 \uC810 \uB4F1\uC774\uB2E4. \uC774\uB4E4\uC740 \uCE68\uC740 \uD1F4\uD654\uD558\uC600\uC73C\uB098 \uAC1C\uBBF8\uC0B0\uC744 \uB9CC\uB4DC\uB294 \uAE30\uAD00\uC740 \uBC1C\uB2EC\uD558\uC5EC \uAC1C\uBBF8\uC0B0\uC744 \uB9CE\uC774 \uB9CC\uB4E0\uB2E4."@ko . . . . . . . . "Formikenoj, Formicinae, estas subfamilio ene de Formikedoj kiu enhavas formikojn de meza evolua disvolvi\u011Do. Oni ne konfuzu \u011Din kun formortinta subfamilio de Formikedoj nome Formiciinae (Formicienoj). Formikenoj retenas kelkajn primitivajn tratojn, kiel estado de kokonoj \u0109irka\u016D pupoj, la ekzisto de simplaj okuloj en laborformikoj, kaj malmulta tendenco al malpliigo de pedipalpa a\u016D antena segmentado en plej parto de specioj, escepte en subteraj grupoj. Ekstrema modifo de makzeloj estas rara, escepte en la genroj Myrmoteras kaj Polyergus. Tamen, kelkaj membroj montras konsiderindan evoluan proreson en kutimoj kiel sklavigo kaj simbiozo kun radiko-man\u011Dantaj hemipteroj. Krome, \u0109iuj formikenoj havas tre malgrandajn pikilojn kaj grandajn veneno-rezervujojn, kun venenglando, specializita (unike inter formikoj) por la produktado de formiata acido. \u0108iuj membroj de la grupo Formikenoj \"havas unu-segmentan peciolon en la formo de vertikala skalo\". La anuso estas en la fino \u0109irka\u016Dita de haretoj. Tiu formikoj ne pikas sed eligas sian venenon."@eo . . . . . . . "Formicinae Latreille, 1851 \u00E8 una sottofamiglia di imenotteri appartenente alla famiglia Formicidae (di cui comprende oltre un quarto delle specie); ha una distribuzione cosmopolita e contiene molte specie comuni nelle zone a clima temperato, fra cui Formica rufa, Lasius niger ed i membri del genere Camponotus."@it . "Linnaeus, 1758"@en . "Formicinae"@pt . "\u0627\u0644\u0646\u0645\u0644\u0627\u0648\u0627\u062A \u0627\u0644\u0623\u062D\u0627\u062F\u064A\u0629 \u0627\u0644\u062E\u0635\u0631 (\u0627\u0644\u0627\u0633\u0645 \u0627\u0644\u0639\u0644\u0645\u064A:Formicinae) \u0647\u064A \u0623\u0633\u0631\u0629 \u0645\u0646 \u0627\u0644\u062D\u0634\u0631\u0627\u062A \u062A\u062A\u0628\u0639 \u0641\u0635\u064A\u0644\u0629 \u0627\u0644\u0646\u0645\u0644\u064A\u0627\u062A \u0645\u0646 \u0631\u062A\u0628\u0629 \u063A\u0634\u0627\u0626\u064A\u0627\u062A \u0627\u0644\u0623\u062C\u0646\u062D\u0629."@ar . "Formicinae"@en . . . . . . . "Die Schuppenameisen (Formicinae) sind eine der artenreichsten Unterfamilien innerhalb der Ameisen (Formicidae). Neben den Schuppenameisen z\u00E4hlen in Mitteleuropa noch die Knotenameisen (Myrmicinae), die Urameisen (Ponerinae) und die Dr\u00FCsenameisen (Dolichoderinae) zu den verbreiteten Ameisengruppen."@de . "Formicinae"@fr . . . "Formicinae \u2013 podrodzina mr\u00F3wek obejmuj\u0105ca ponad 4000 gatunk\u00F3w. Mr\u00F3wki te maj\u0105 g\u0142ow\u0119 z szerokim nadustkiem, a rowkami czu\u0142kowymi po\u0142o\u017Conymi daleko od jej przedniej kraw\u0119dzi i pochylonymi ku jej linii \u015Brodkowej. Wi\u0119kszo\u015B\u0107 ma dobrze rozwini\u0119te oczy, a cz\u0119\u015B\u0107 tak\u017Ce przyoczka. Panewki czu\u0142kowe cz\u0119sto s\u0105 ukryte pod listewkami czo\u0142owymi. W\u0105ska, osk\u00F3rkowa beleczka zamyka panewki ich tylnych bioder. Pomostek zbudowany jest tylko z jednego segmentu o ca\u0142kowicie zlanych tergum i sternum. jest ca\u0142kiem zesklerotyzowany. \u017B\u0105d\u0142a brak lub wyst\u0119puje w formie szcz\u0105tkowej i niefunkcjonalnej. Je\u015Bli jest obecne to lancety nie s\u0105 z nim stawowo po\u0142\u0105czone. Zbiornik na jad jest powi\u0119kszony i wyspecjalizowany w produkcji kwasu mr\u00F3wkowego. Uj\u015Bcie owego zbiornika, zwane , po\u0142o\u017Cone jest na szczycie hypopygium, ma form\u0119 U-kszta\u0142tn\u0105 lub okr\u0105g\u0142\u0105 i zwykle otacza je wieniec szczecinek. Czasem jest ono ukryte pod pygidium. Mr\u00F3wki z tej podrodziny posiadaj\u0105 niekt\u00F3re prymitywne cechy jak kokony wok\u00F3\u0142 larw (nie wyst\u0119puj\u0105 u wszystkich gatunk\u00F3w), obecno\u015B\u0107 przyoczek u robotnic. Niekt\u00F3re gatunki posiadaj\u0105 wysoko rozwini\u0119te zachowanie polegaj\u0105ce na korzystaniu z niewolnik\u00F3w. Buduj\u0105 przewa\u017Cnie gniazda podziemne jednak cz\u0119\u015B\u0107 gatunk\u00F3w zamieszkuje r\u00F3wnie\u017C drzewa."@pl . . . . "Formicinae Latreille, 1836 (znovu pops\u00E1no: Bolton, 1995) je pod\u010Dele\u010F mravencovit\u00FDch zahrnuj\u00EDc\u00ED mravence se st\u0159edn\u011B pokro\u010Dil\u00FDm v\u00FDvojem. Formicinae si podr\u017Eeli n\u011Bkter\u00E9 primitivn\u00ED znaky jako je p\u0159\u00EDtomnost kokon\u016F kolem kukel, temenn\u00EDch o\u010Dek u d\u011Blnic, n\u00E1znak zmen\u0161en\u00ED makadlov\u00FDch a tykadlov\u00FDch \u010Dl\u00E1nk\u016F u v\u011Bt\u0161iny druh\u016F, krom\u011B podzemn\u00EDch mravenc\u016F. Vz\u00E1cn\u00E9 jsou tak\u00E9 v\u00FDrazn\u011Bj\u0161\u00ED p\u0159em\u011Bny kusadel, ty jsou pouze u rodu a . Na druhou stranu se n\u011Bkte\u0159\u00ED z\u00E1stupci ukazuj\u00ED zna\u010Dn\u011B v\u00FDvojov\u011B rozvinut\u00ED v otrok\u00E1\u0159sk\u00E9m chov\u00E1n\u00ED a v symbi\u00F3ze s na ko\u0159enech se \u017Eiv\u00EDc\u00EDmi stejnok\u0159\u00EDdl\u00FDmi. Kone\u010Dn\u011B, v\u0161ichni z\u00E1stupci nemaj\u00ED \u017Eihadlo a maj\u00ED zv\u011Bt\u0161enou jedovou \u017El\u00E1zu i rezervo\u00E1r jedov\u00E9 \u017El\u00E1zy. Mezi mravenci mimo\u0159\u00E1dn\u00E1 je tak\u00E9 jejich specializace na produkci kyseliny mraven\u010D\u00ED. Chyb\u00ED jim pygidi\u00E1ln\u00ED \u017El\u00E1za a maj\u00ED pozm\u011Bn\u011Bn\u00FD proventriculus."@cs . "\u0627\u0644\u0646\u0645\u0644\u0627\u0648\u0627\u062A \u0627\u0644\u0623\u062D\u0627\u062F\u064A\u0629 \u0627\u0644\u062E\u0635\u0631 (\u0627\u0644\u0627\u0633\u0645 \u0627\u0644\u0639\u0644\u0645\u064A:Formicinae) \u0647\u064A \u0623\u0633\u0631\u0629 \u0645\u0646 \u0627\u0644\u062D\u0634\u0631\u0627\u062A \u062A\u062A\u0628\u0639 \u0641\u0635\u064A\u0644\u0629 \u0627\u0644\u0646\u0645\u0644\u064A\u0627\u062A \u0645\u0646 \u0631\u062A\u0628\u0629 \u063A\u0634\u0627\u0626\u064A\u0627\u062A \u0627\u0644\u0623\u062C\u0646\u062D\u0629."@ar . . . . . . . "\u5C71\u87FB\u4E9E\u79D1\uFF08Formicinae\uFF09\uFF0C\u6216\u7A31\u87FB\u4E9E\u79D1\uFF0C\u96B8\u5C6C\u65BC\u87FB\u79D1\uFF0C\u73FE\u751F\u5171 51 \u5C6C 11 \u65CF\uFF0C\u5171 3,182 \u500B\u73FE\u751F\u7269\u7A2E\u3002\u5DF2\u6EC5\u7D55\u5171 31 \u5C6C 197 \u500B\u7269\u7A2E\u3002\u5C71\u87FB\u4E9E\u79D1\u70BA\u552F\u4E00\u53EF\u5206\u6CCC\u87FB\u9178\u7684\u4E9E\u79D1\u3002"@zh . "Formicinae"@en . "De schubmieren (Formicinae) vormen een onderfamilie van mieren. De twee voornaamste onderfamilies in Nederland en Belgi\u00EB zijn de knoopmieren (Myrmicinae), die gekenmerkt worden door twee \"knopen\" tussen borststuk en achterlijf, en de schubmieren, die gekenmerkt wordt door een enkele \"schub\" (petiole) tussen borststuk en achterlijf. De schubmieren zijn ook de meest voorkomende onderfamilie in koudere streken, als bijvoorbeeld Scandinavi\u00EB, waar mierenhopen soms wel tot drie meter hoog kunnen worden."@nl . "De schubmieren (Formicinae) vormen een onderfamilie van mieren. De twee voornaamste onderfamilies in Nederland en Belgi\u00EB zijn de knoopmieren (Myrmicinae), die gekenmerkt worden door twee \"knopen\" tussen borststuk en achterlijf, en de schubmieren, die gekenmerkt wordt door een enkele \"schub\" (petiole) tussen borststuk en achterlijf. De schubmieren zijn ook de meest voorkomende onderfamilie in koudere streken, als bijvoorbeeld Scandinavi\u00EB, waar mierenhopen soms wel tot drie meter hoog kunnen worden. Het bijzondere aan de schubmieren is dat veel soorten relatief complexe gedragingen vertonen, zoals het houden van bladluizen in een boom of struik en ze beschermen tegen bijvoorbeeld lieveheersbeestjes door met mierenzuursporen gebieden af te bakenen met als doel de suikerrijke afscheiding van de luizen letterlijk te kunnen melken. Zelfs brengen sommige soorten de luizen ondergronds waar ze ze voeren. Dit is waarschijnlijk de enige vorm van veeteelt die bekend is, naast die van mensen. Ook zijn er een aantal soorten die leven van slavernij. De koningin van deze soorten (bijvoorbeeld de bloedrode roofmier, Formica sanguinea) is vaak niet goed in staat zelf een kolonie te stichten, maar ze probeert een reeds bestaande kolonie (van bijvoorbeeld de grauwzwarte mier, Formica fusca) binnen te dringen, de aanwezige koningin te doden en haar rol als hoofd van de kolonie over te nemen. Ze begint dan werksters van haar eigen soort te produceren, die niet werken, maar alleen geschikt zijn om op rooftocht bij andere kolonies van de slavensoort te gaan om poppen te stelen. Alleen op deze manier kunnen ze het aantal werksters dat daadwerkelijk huishoudelijke taken uitvoert op peil houden. Het bekendste geslacht is Formica (Latijn voor mier), waarvan ook het woord formicarium is afgeleid; een terrarium voor mieren. Een formicarium bestaat meestal uit twee grote glazen platen die ongeveer 5 centimeter uit elkaar staan en waarin de mieren vanzelf tunnels en kamers gaan graven. Men dient altijd met een koningin te beginnen omdat deze als enige in staat is nieuwe werksters te produceren en zodoende de kolonie in leven te houden. Blinde mierensoorten zijn het geschiktst, omdat ze uiteraard niet op licht reageren en zich niet laten storen door het veranderende dag en nachtritme van de mens. Toch leven de meeste koninginnen, de levensbron van ieder nest, slechts enkele jaren waarna het nest snel uitsterft."@nl . . . . "\uBD88\uAC1C\uBBF8\uC544\uACFC"@ko . . . . . . . . "\u0424\u043E\u0440\u043C\u0438\u0446\u0438\u0301\u043D\u044B (\u043B\u0430\u0442. Formicinae) \u2014 \u043F\u043E\u0434\u0441\u0435\u043C\u0435\u0439\u0441\u0442\u0432\u043E \u043C\u0443\u0440\u0430\u0432\u044C\u0451\u0432 (Formicidae), \u0432\u043A\u043B\u044E\u0447\u0430\u044E\u0449\u0435\u0435 \u044D\u0432\u043E\u043B\u044E\u0446\u0438\u043E\u043D\u043D\u043E \u043D\u0430\u0438\u0431\u043E\u043B\u0435\u0435 \u043F\u0440\u043E\u0434\u0432\u0438\u043D\u0443\u0442\u044B\u0435 \u0432\u0438\u0434\u044B. \u041E\u043A\u043E\u043B\u043E 3000 \u0432\u0438\u0434\u043E\u0432 (51 \u0440\u043E\u0434) \u0432 \u043C\u0438\u0440\u0435, \u0432 \u041F\u0430\u043B\u0435\u0430\u0440\u043A\u0442\u0438\u043A\u0435 \u0431\u043E\u043B\u0435\u0435 382 \u0432\u0438\u0434\u0430 (23 \u0440\u043E\u0434\u0430), \u0432 \u0420\u043E\u0441\u0441\u0438\u0438 \u0432\u0441\u0442\u0440\u0435\u0447\u0430\u0435\u0442\u0441\u044F 98 \u0432\u0438\u0434\u043E\u0432 (12 \u0440\u043E\u0434\u043E\u0432)."@ru . . . "Formikenoj"@eo . . . . . . "Formicinae"@pl . "Formicins"@ca . "The Formicinae are a subfamily within the Formicidae containing ants of moderate evolutionary development. Formicines retain some primitive features, such as the presence of cocoons around pupae, the presence of ocelli in workers, and little tendency toward reduction of palp or antennal segmentation in most species, except subterranean groups. Extreme modification of mandibles is rare, except in the genera Myrmoteras and Polyergus. However, some members show considerable evolutionary advancement in behaviors such as slave-making and symbiosis with root-feeding hemipterans. Finally, all formicines have very reduced stings and enlarged venom reservoirs, with the venom gland, specialized (uniquely among ants) for the production of formic acid. All members of the Formicinae \"have a one-segmented petiole in the form of a vertical scale\"."@en . . . "The Formicinae are a subfamily within the Formicidae containing ants of moderate evolutionary development. Formicines retain some primitive features, such as the presence of cocoons around pupae, the presence of ocelli in workers, and little tendency toward reduction of palp or antennal segmentation in most species, except subterranean groups. Extreme modification of mandibles is rare, except in the genera Myrmoteras and Polyergus. However, some members show considerable evolutionary advancement in behaviors such as slave-making and symbiosis with root-feeding hemipterans. Finally, all formicines have very reduced stings and enlarged venom reservoirs, with the venom gland, specialized (uniquely among ants) for the production of formic acid."@en . . "Formicinae \u2013 podrodzina mr\u00F3wek obejmuj\u0105ca ponad 4000 gatunk\u00F3w. Mr\u00F3wki te maj\u0105 g\u0142ow\u0119 z szerokim nadustkiem, a rowkami czu\u0142kowymi po\u0142o\u017Conymi daleko od jej przedniej kraw\u0119dzi i pochylonymi ku jej linii \u015Brodkowej. Wi\u0119kszo\u015B\u0107 ma dobrze rozwini\u0119te oczy, a cz\u0119\u015B\u0107 tak\u017Ce przyoczka. Panewki czu\u0142kowe cz\u0119sto s\u0105 ukryte pod listewkami czo\u0142owymi. W\u0105ska, osk\u00F3rkowa beleczka zamyka panewki ich tylnych bioder. Pomostek zbudowany jest tylko z jednego segmentu o ca\u0142kowicie zlanych tergum i sternum. jest ca\u0142kiem zesklerotyzowany. \u017B\u0105d\u0142a brak lub wyst\u0119puje w formie szcz\u0105tkowej i niefunkcjonalnej. Je\u015Bli jest obecne to lancety nie s\u0105 z nim stawowo po\u0142\u0105czone. Zbiornik na jad jest powi\u0119kszony i wyspecjalizowany w produkcji kwasu mr\u00F3wkowego. Uj\u015Bcie owego zbiornika, zwane , po\u0142o\u017Cone jest na szczycie hypopygium, ma form\u0119"@pl . . . . . . . . . . . . . . . "\uBD88\uAC1C\uBBF8\uC544\uACFC(Formicinae)\uB294 \uAC1C\uBBF8\uACFC\uC5D0 \uC18D\uD558\uB294 \uACE4\uCDA9 \uBD84\uB958\uAD70\uC774\uB2E4. \uBD88\uAC1C\uBBF8\uC544\uACFC\uC758 \uAC1C\uBBF8\uB4E4\uC740 \uC5B4\uB290\uC815\uB3C4\uC758 \uC9C4\uD654\uB97C \uC774\uB8E9\uD558\uC600\uC73C\uBA70 \uC6D0\uC2DC\uC801\uC778 \uD2B9\uC9D5\uC774 \uC870\uAE08 \uC788\uB294\uB370 \uC608\uB97C \uB4E4\uC5B4 \uBC88\uB370\uAE30\uAC00 \uACE0\uCE58\uAC00 \uC788\uB2E4\uAC70\uB098 \uC77C\uAC1C\uBBF8\uC5D0\uAC8C \uD651\uB208\uC774 \uC788\uB2E4\uB294 \uAC83 \uB4F1\uC774\uB2E4. \uC774\uB4E4 \uD070\uD131\uC758 \uBAA8\uC591\uC740 \uB300\uCCB4\uB85C \uC6B0\uB9AC\uAC00 \uC54C\uACE0 \uC788\uB294 \uAC1C\uBBF8\uC758 \uD070\uD131 \uBAA8\uC591\uACFC \uD070 \uCC28\uC774\uB97C \uBCF4\uC774\uC9C0 \uC54A\uC73C\uBA70 \uB2E4\uB9CC Myrmoteras\uC18D\uACFC Polyergus\uC18D\uC758 \uAC1C\uBBF8\uB4E4\uC740 \uC608\uC678\uC774\uB2E4. \uB610 \uC774\uB4E4\uC740 \uC6D0\uC2DC\uC801 \uAC1C\uBBF8\uB4E4\uACFC\uB294 \uCC28\uC774\uB97C \uBCF4\uC774\uAE30\uB3C4 \uD558\uB294\uB370 \uC608\uB97C \uB4E4\uC5B4 \uB178\uC608\uB97C \uC774\uC6A9\uD55C\uB2E4\uAC70\uB098 \uB2E4\uB978 \uC0DD\uBB3C\uACFC \uACF5\uC0DD\uC744 \uD55C\uB2E4\uB294 \uC810 \uB4F1\uC774\uB2E4. \uC774\uB4E4\uC740 \uCE68\uC740 \uD1F4\uD654\uD558\uC600\uC73C\uB098 \uAC1C\uBBF8\uC0B0\uC744 \uB9CC\uB4DC\uB294 \uAE30\uAD00\uC740 \uBC1C\uB2EC\uD558\uC5EC \uAC1C\uBBF8\uC0B0\uC744 \uB9CE\uC774 \uB9CC\uB4E0\uB2E4."@ko . . "Formicinae"@sv . . . . . . . "\u5C71\u87FB\u4E9E\u79D1\uFF08Formicinae\uFF09\uFF0C\u6216\u7A31\u87FB\u4E9E\u79D1\uFF0C\u96B8\u5C6C\u65BC\u87FB\u79D1\uFF0C\u73FE\u751F\u5171 51 \u5C6C 11 \u65CF\uFF0C\u5171 3,182 \u500B\u73FE\u751F\u7269\u7A2E\u3002\u5DF2\u6EC5\u7D55\u5171 31 \u5C6C 197 \u500B\u7269\u7A2E\u3002\u5C71\u87FB\u4E9E\u79D1\u70BA\u552F\u4E00\u53EF\u5206\u6CCC\u87FB\u9178\u7684\u4E9E\u79D1\u3002"@zh . . . . . . "Schuppenameisen"@de . . "Formicinae Latreille, 1851 \u00E8 una sottofamiglia di imenotteri appartenente alla famiglia Formicidae (di cui comprende oltre un quarto delle specie); ha una distribuzione cosmopolita e contiene molte specie comuni nelle zone a clima temperato, fra cui Formica rufa, Lasius niger ed i membri del genere Camponotus."@it . . . . "#Tribes and genera"@en . . . . "330768"^^ . "9249"^^ . . "Formicinae \u00E9 uma subfam\u00EDlia de formigas, pertencente a fam\u00EDlia Formicidae."@pt . . . "Les formicin\u00E9s (Formicinae) sont une sous-famille d'insectes hym\u00E9nopt\u00E8res de la famille des formicid\u00E9s (fourmis). Les esp\u00E8ces de cette sous-famille sont divis\u00E9es en diff\u00E9rentes tribus (dont 8 repr\u00E9sent\u00E9es en France). Les genres les plus courants en Europe sont :"@fr . . . "Formicinae \u00E4r en underfamilj i insektsfamiljen myror. Hit h\u00F6r bland annat de i Sverige vanligt f\u00F6rekommande stackmyrorna i sl\u00E4ktet Formica, h\u00E4stmyrorna i sl\u00E4ktet Camponotus och jordmyrorna i sl\u00E4ktet Lasius. \u00C4ven v\u00E4varmyrorna, som arterna i sl\u00E4ktet Oecophylla ing\u00E5r i underfamiljen, dessa lever i Gamla v\u00E4rldens tropiker och anv\u00E4nder sina silkesproducerande larver f\u00F6r att v\u00E4va ihop blad till sina bon med den klibbiga silkestr\u00E5den."@sv .