. . . . . . "Coscienza di classe, pu\u00F2 definirsi, in generale, la consapevolezza di essere inseriti in una determinata classe sociale, tramite l'analisi della posizione sociale acquisita nell'ambito della societ\u00E0 osservata. Assieme agli altri membri appartenenti alla classe, l'individuo condivide interessi, talvolta, conflittuali con quelli delle altre classi costituenti la societ\u00E0."@it . . . . . "Coscienza di classe"@it . "\u0627\u0644\u0648\u0639\u064A \u0627\u0644\u0637\u0628\u0642\u064A \u0647\u0648 \u0645\u0635\u0637\u0644\u062D \u064A\u0633\u062A\u062E\u062F\u0645 \u0641\u064A \u0627\u0644\u0639\u0644\u0648\u0645 \u0627\u0644\u0627\u062C\u062A\u0645\u0627\u0639\u064A\u0629 \u0648\u0627\u0644\u0646\u0638\u0631\u064A\u0629 \u0627\u0644\u0633\u064A\u0627\u0633\u064A\u0629\u060C \u0644\u0627 \u0633\u064A\u0645\u0627 \u0627\u0644\u0645\u0627\u0631\u0643\u0633\u064A\u0629\u060C \u0644\u0644\u0625\u0634\u0627\u0631\u0629 \u0625\u0644\u0649 \u0627\u0644\u0627\u0639\u062A\u0642\u0627\u062F\u0627\u062A \u0627\u0644\u062A\u064A \u064A\u0624\u0645\u0646 \u0628\u0647\u0627 \u0627\u0644\u0641\u0631\u062F \u062A\u062C\u0627\u0647 \u0627\u0644\u0637\u0628\u0642\u0629 \u0627\u0644\u0627\u062C\u062A\u0645\u0627\u0639\u064A\u0629 \u0623\u0648 \u0627\u0644\u0645\u0631\u062A\u0628\u0629 \u0627\u0644\u0627\u0642\u062A\u0635\u0627\u062F\u064A\u0629 \u0627\u0644\u062A\u064A \u064A\u0646\u062A\u0645\u064A \u0625\u0644\u064A\u0647\u0627 \u0641\u064A \u0627\u0644\u0645\u062C\u062A\u0645\u0639\u060C \u0648\u062A\u062C\u0627\u0647 \u062A\u0631\u0643\u064A\u0628 \u062A\u0644\u0643 \u0627\u0644\u0637\u0628\u0642\u0629 \u0648\u0645\u0635\u0627\u0644\u062D\u0647\u0627."@ar . . . "Kesadaran golongan adalah sebuah istilah yang digunakan dalam teori politik, terutama Marxisme, untuk merujuk kepada kepercayaan bahwa seseorang terikat oleh golongan sosial atau tingkat ekonomi, struktur, dan kepentingan golongan mereka di dalam masyarakat. Kesadaran golongan dianggap menjadi kunci untuk memunculkan sebuah revolusi yang akan \"mendirikan sebuah kediktatoran proletariat, mengubahnya dari masyarakat buruh miskin menjadi golongan penguasa\" menurut Karl Marx."@in . "\u015Awiadomo\u015B\u0107 klasowa"@pl . . . . "T\u0159\u00EDdn\u00ED v\u011Bdom\u00ED je jeden z \u00FAst\u0159edn\u00EDch pojm\u016F marxistick\u00E9ho filosofick\u00E9ho syst\u00E9mu, vych\u00E1z\u00ED z historick\u00E9ho materialismu Karla Marxe. Jedn\u00E1 se o projev \u017Eivotn\u00EDch a existen\u010Dn\u00EDch podm\u00EDnek t\u0159\u00EDdy, materi\u00E1ln\u00EDch i duchovn\u00EDch vztah\u016F k jin\u00FDm spole\u010Densk\u00FDm t\u0159\u00EDd\u00E1m. T\u0159\u00EDdn\u00ED v\u011Bdom\u00ED je spole\u010Densk\u00FD konstrukt, kter\u00FD d\u00E1v\u00E1 do spojitosti historick\u00E9 postaven\u00ED t\u0159\u00EDdy a jej\u00ED z\u00E1jem. T\u0159\u00EDdn\u00ED z\u00E1jem je souhrn v\u0161eho, co vych\u00E1z\u00ED vst\u0159\u00EDc prosperit\u011B a moci t\u0159\u00EDdy, a kter\u00FD se z\u00E1rove\u0148 vnucuje i subjektivn\u00EDmu z\u00E1jmu jednotlivce."@cs . . . . . . . . "Class consciousness"@en . "\u968E\u7D1A\u610F\u8B58\uFF08\u304B\u3044\u304D\u3085\u3046\u3044\u3057\u304D\u3001\u82F1\u8A9E: Class consciousness\u3001\u30C9\u30A4\u30C4\u8A9E: Klassenbewu\u00DFtsein, Klassenbewusstsein\uFF09\u3068\u306F\u3001\u305D\u308C\u305E\u308C\u306E\u968E\u7D1A\u304C\u81EA\u5DF1\u306E\u5C5E\u3059\u308B\u968E\u7D1A\u306E\u793E\u4F1A\u7684\u5730\u4F4D\u3084\u6B74\u53F2\u7684\u306A\u4EFB\u52D9\u3001\u7D4C\u6E08\u7684\u5229\u5BB3\u95A2\u4FC2\u306A\u3069\u306B\u5BFE\u3057\u3066\u6301\u3064\u793E\u4F1A\u7684\u306A\u81EA\u899A\u3084\u3001\u305D\u308C\u306B\u57FA\u3065\u304D\u81EA\u5206\u306E\u5C5E\u3059\u308B\u968E\u7D1A\u3092\u767A\u5C55\u30FB\u5411\u4E0A\u3055\u305B\u3088\u3046\u3068\u3059\u308B\u610F\u8B58\u3001\u307E\u305F\u306F\u3042\u308B\u968E\u7D1A\u306B\u7279\u6709\u306E\u793E\u4F1A\u7684\u30FB\u7D4C\u6E08\u7684\u7ACB\u5834\u3092\u53CD\u6620\u3057\u305F\u81EA\u5DF1\u610F\u8B58\u3084\u8003\u3048\u65B9\u3001\u6216\u3044\u306F\u5BA2\u89B3\u7684\u306A\u968E\u7D1A\u306E\u5B58\u5728\u306B\u6761\u4EF6\u3065\u3051\u3089\u308C\u305F\u4E8B\u5B9F\u7684\u30FB\u53EF\u80FD\u7684\u306A\u610F\u8B58\u306E\u7DCF\u4F53\u3092\u3044\u3046\u3002"@ja . . "La consci\u00E8ncia de classe \u00E9s un concepte propi del socialisme i prov\u00E9 principalment de la teoria marxista, que fa refer\u00E8ncia a la possibilitat que una classe social tingui consci\u00E8ncia de la seva pr\u00F2pia posici\u00F3 social i de la seva capacitat d'actuar per promoure els seus interessos."@ca . . . . . "Klassenbewustzijn"@nl . "Klassenbewusstsein ist die spezifische Vorstellung einer Klasse \u00FCber ihre grundlegenden Interessen und ihre Rolle in der Gesellschaft sowie ihre materiellen Existenzbedingungen. Ankn\u00FCpfend an eine Formulierung von Karl Marx wurde in der Rezeption seines Werkes oftmals zwischen der \u201EKlasse an sich\u201C und der \u201EKlasse f\u00FCr sich\u201C unterschieden, und dieses Konzept mit Hegels Denken in Verbindung gebracht. Eine durch ihre Stellung in den gegebenen Produktionsverh\u00E4ltnissen \u201Ean sich\u201C gegebene Klasse k\u00F6nne nur zur politisch \u201Ef\u00FCr sich\u201C handelnden Klasse werden, wenn sie gemeinsam lernt, k\u00E4mpft und Erfahrungen sammelt. Friedrich Engels definierte den Begriff \u201Eklassenbewu\u00DFt\u201C als ein Bewusstsein des Einzelnen von seiner eigenen Klassenlage."@de . "Klaskonscio estas esprimo uzita en politika teorio, precipe en marksismo, por rilati al la kredoj, a\u016D manko de ili, kiujn persono tenas koncerne al sia socia klaso a\u016D ekonomia rango en socio, la strukturo de sia klaso, siaj klasinteresoj, kaj de sia klashistorio. La\u016D Karl Marx, tiu konscio estas \u015Dlosila al ekfunkciigado de revolucio kiu \"kreus diktatorecon de la proletaro, transformante \u011Din de salajro-gajna, senposeda\u0135a amaso en la regantan klason\"."@eo . "\u0627\u0644\u0648\u0639\u064A \u0627\u0644\u0637\u0628\u0642\u064A \u0647\u0648 \u0645\u0635\u0637\u0644\u062D \u064A\u0633\u062A\u062E\u062F\u0645 \u0641\u064A \u0627\u0644\u0639\u0644\u0648\u0645 \u0627\u0644\u0627\u062C\u062A\u0645\u0627\u0639\u064A\u0629 \u0648\u0627\u0644\u0646\u0638\u0631\u064A\u0629 \u0627\u0644\u0633\u064A\u0627\u0633\u064A\u0629\u060C \u0644\u0627 \u0633\u064A\u0645\u0627 \u0627\u0644\u0645\u0627\u0631\u0643\u0633\u064A\u0629\u060C \u0644\u0644\u0625\u0634\u0627\u0631\u0629 \u0625\u0644\u0649 \u0627\u0644\u0627\u0639\u062A\u0642\u0627\u062F\u0627\u062A \u0627\u0644\u062A\u064A \u064A\u0624\u0645\u0646 \u0628\u0647\u0627 \u0627\u0644\u0641\u0631\u062F \u062A\u062C\u0627\u0647 \u0627\u0644\u0637\u0628\u0642\u0629 \u0627\u0644\u0627\u062C\u062A\u0645\u0627\u0639\u064A\u0629 \u0623\u0648 \u0627\u0644\u0645\u0631\u062A\u0628\u0629 \u0627\u0644\u0627\u0642\u062A\u0635\u0627\u062F\u064A\u0629 \u0627\u0644\u062A\u064A \u064A\u0646\u062A\u0645\u064A \u0625\u0644\u064A\u0647\u0627 \u0641\u064A \u0627\u0644\u0645\u062C\u062A\u0645\u0639\u060C \u0648\u062A\u062C\u0627\u0647 \u062A\u0631\u0643\u064A\u0628 \u062A\u0644\u0643 \u0627\u0644\u0637\u0628\u0642\u0629 \u0648\u0645\u0635\u0627\u0644\u062D\u0647\u0627."@ar . . . "\uACC4\uAE09\uC758\uC2DD"@ko . . "Kesadaran golongan"@in . . . . "T\u0159\u00EDdn\u00ED v\u011Bdom\u00ED je jeden z \u00FAst\u0159edn\u00EDch pojm\u016F marxistick\u00E9ho filosofick\u00E9ho syst\u00E9mu, vych\u00E1z\u00ED z historick\u00E9ho materialismu Karla Marxe. Jedn\u00E1 se o projev \u017Eivotn\u00EDch a existen\u010Dn\u00EDch podm\u00EDnek t\u0159\u00EDdy, materi\u00E1ln\u00EDch i duchovn\u00EDch vztah\u016F k jin\u00FDm spole\u010Densk\u00FDm t\u0159\u00EDd\u00E1m. T\u0159\u00EDdn\u00ED v\u011Bdom\u00ED je spole\u010Densk\u00FD konstrukt, kter\u00FD d\u00E1v\u00E1 do spojitosti historick\u00E9 postaven\u00ED t\u0159\u00EDdy a jej\u00ED z\u00E1jem. T\u0159\u00EDdn\u00ED z\u00E1jem je souhrn v\u0161eho, co vych\u00E1z\u00ED vst\u0159\u00EDc prosperit\u011B a moci t\u0159\u00EDdy, a kter\u00FD se z\u00E1rove\u0148 vnucuje i subjektivn\u00EDmu z\u00E1jmu jednotlivce. V je t\u0159\u00EDdn\u00ED v\u011Bdom\u00ED sp\u00ED\u0161e abstraktn\u00EDm konceptem, kter\u00FD je t\u011B\u017Eko uchopiteln\u00FD v empirick\u00E9 rovin\u011B. Nicm\u00E9n\u011B je tento koncept ob\u010Das vyu\u017E\u00EDv\u00E1n jako \u00FAhrn hodnotov\u00FDch orientac\u00ED p\u0159\u00EDslu\u0161n\u00EDk\u016F operacionalizovan\u00FDch t\u0159\u00EDd. Marxistick\u00FD filosof Gy\u00F6rgy Luk\u00E1cs se domn\u00EDv\u00E1, \u017Ee je mo\u017En\u00E9 stanovit alespo\u0148 z\u00E1kladn\u00ED typologii jedn\u00E1n\u00ED, kter\u00E1 je determinovan\u00E1 ur\u010Ditou pozic\u00ED v r\u00E1mci v\u00FDrobn\u00EDho zp\u016Fsobu. Postaven\u00ED \u010Dlov\u011Bka ve spole\u010Dnosti a v r\u00E1mci v\u00FDrobn\u00EDho procesu \u2012 jeho t\u0159\u00EDda \u2012 podmi\u0148uje jeho t\u0159\u00EDdn\u00ED v\u011Bdom\u00ED. Karl Marx v\u0161ak nehovo\u0159\u00ED o t\u0159\u00EDdn\u00EDm v\u011Bdom\u00ED jako o psychologick\u00E9m pojmu. T\u0159\u00EDdn\u00ED v\u011Bdom\u00ED p\u0159edstavuje ur\u010Dit\u00FD stav \u010Di instituci poskytuj\u00EDc\u00ED mo\u017Enost historick\u00E9ho jedn\u00E1n\u00ED na celospole\u010Densk\u00E9 \u00FArovni a t\u00EDm p\u0159esahuje samotn\u00E9 individuum. T\u0159\u00EDdn\u00ED v\u011Bdom\u00ED je generov\u00E1no objektivn\u00EDmi okolnostmi. Vymezuje ho soubor objektivn\u00EDch prom\u011Bnn\u00FDch z\u00E1visej\u00EDc\u00EDch na spole\u010Densko-kulturn\u00EDch okolnostech, prost\u0159ed\u00ED a \u017Eivotn\u00EDm stylu t\u0159\u00EDdy. T\u0159\u00EDdn\u00ED v\u011Bdom\u00ED je jako teorie uv\u00E1d\u011Bno do praxe skrze organizovan\u00E9 \u00FAsil\u00ED a politickou reprezentaci. Kone\u010Dn\u011B mus\u00ED v\u00E9st k napln\u011Bn\u00ED historick\u00E9 \u00FAlohy a emancipaci dan\u00E9 t\u0159\u00EDdy. Podle Karla Marxe se t\u0159\u00EDdn\u00ED v\u011Bdom\u00ED vyv\u00EDj\u00ED spont\u00E1nn\u011B. Pozd\u011Bj\u0161\u00ED marxist\u00E9, jako Karl Kautsky nebo Vladimir Lenin, byli p\u0159esv\u011Bd\u010Deni o nutnosti c\u00EDlen\u00E9ho zaveden\u00ED t\u0159\u00EDdn\u00EDho v\u011Bdom\u00ED zven\u010D\u00ED \u2013 socialisti\u010Dt\u00ED intelektu\u00E1lov\u00E9 a politick\u00E1 strana s vysoce rozvinut\u00FDm t\u0159\u00EDdn\u00EDm v\u011Bdom\u00EDm se stanou p\u0159edvojem, kter\u00FD bude vzd\u011Bl\u00E1vat a v\u00E9st proletari\u00E1t k revoluci. T\u0159\u00EDdn\u00ED v\u011Bdom\u00ED je v\u00E1z\u00E1no na p\u0159echod z t\u0159\u00EDdy o sob\u011B na t\u0159\u00EDdu pro sebe. T\u0159\u00EDda o sob\u011B p\u0159edstavuje \u00FAhrn jednotlivc\u016F s podobn\u00FDm vztahem k v\u00FDrobn\u00EDm prost\u0159edk\u016Fm, kter\u00FD v\u0161ak nen\u00ED schopen reflektovat sv\u00E9 d\u011Bjinn\u00E9 postaven\u00ED a jedn\u00E1 pouze v souladu se sv\u00FDmi bezprost\u0159edn\u00EDmi z\u00E1jmy. Jedinec projevuje pasivn\u00ED soun\u00E1le\u017Eitost ke sv\u00E9 t\u0159\u00EDd\u011B. Naproti tomu t\u0159\u00EDda pro sebe je aktivn\u011B zapojen\u00E1 do t\u0159\u00EDdn\u00EDho boje, reflektuje sv\u00E9 z\u00E1jmy v \u0161ir\u0161\u00ED d\u011Bjinn\u00E9 perspektiv\u011B. Vn\u00EDm\u00E1, \u017Ee jej\u00ED z\u00E1jmy jsou nevyhnuteln\u011B v opozici z\u00E1jm\u016Fm jin\u00FDch t\u0159\u00EDd. T\u0159\u00EDda pro sebe se vyzna\u010Duje vysp\u011Blej\u0161\u00EDm stupn\u011Bm organizace a to se prom\u00EDt\u00E1 i do prost\u0159edk\u016F, kter\u00FDmi vede ekonomick\u00FD a politick\u00FD boj. Proletari\u00E1t nabude t\u0159\u00EDdn\u00EDho v\u011Bdom\u00ED pr\u00E1v\u011B tehdy, kdy\u017E se za\u010Dne politicky organizovat, nebo\u0165 to je jedin\u00E1 cesta k jejich emancipaci skrze svr\u017Een\u00ED kapitalismu. T\u0159\u00EDdn\u00ED v\u011Bdom\u00ED je prostoupeno m\u00EDn\u011Bn\u00EDm o d\u011Bjinn\u00E9m m\u00EDst\u011B a posl\u00E1n\u00ED t\u0159\u00EDdy, nap\u0159. vzestup bur\u017Eoazn\u00ED t\u0159\u00EDdy je spojov\u00E1n s hesly \u201Esvoboda, rovnost, bratrstv\u00ED\u201C. Pro t\u0159\u00EDdn\u00ED v\u011Bdom\u00ED je kl\u00ED\u010Dov\u00E9, aby zrcadlilo dynamiku spole\u010Densk\u00E9ho v\u00FDvoje, p\u0159edev\u0161\u00EDm t\u0159\u00EDdn\u00ED rozpory: prolet\u00E1\u0159sk\u00E9 t\u0159\u00EDdn\u00ED v\u011Bdom\u00ED je nevyhnuteln\u011B v rozporu s bur\u017Eoazn\u00EDm. V bur\u017Eoazn\u00ED spole\u010Dnosti jsou bur\u017Eoazie a proletari\u00E1t jedin\u00E9 t\u0159\u00EDdn\u00ED subjekty, jejich\u017E existence je pout\u00E1na na v\u00FDvoj kapitalistick\u00E9ho m\u00F3du produkce a je\u017E maj\u00ED kapacitu organizovat spole\u010Dnost. Z\u00E1jmy zbyl\u00FDch, margin\u00E1ln\u00EDch t\u0159\u00EDd se proto neshoduj\u00ED s rozvojem spole\u010Dnosti, a\u0165 u\u017E s radik\u00E1ln\u00ED zm\u011Bnou pom\u011Br\u016F \u2012 jako v p\u0159\u00EDpad\u011B z\u00E1jmu proletari\u00E1tu \u2012 nebo rozv\u00EDjen\u00EDm st\u00E1vaj\u00EDc\u00EDho syst\u00E9mu v p\u0159\u00EDpad\u011B bur\u017Eoazn\u00ED strategie. \u00DAloha vzestupu jak\u00E9koliv t\u0159\u00EDdy je objektivn\u00ED a poj\u00ED se s velkou spole\u010Denskou a hospod\u00E1\u0159skou zm\u011Bnou. Podle Friedricha Engelse se v po\u010D\u00E1te\u010Dn\u00ED f\u00E1zi t\u0159\u00EDdn\u00ED v\u011Bdom\u00ED projevuje jen jako ml\u017En\u00E9 pon\u011Bt\u00ED o rozporu mezi z\u00E1jmy proletari\u00E1tu a bur\u017Eoazie. Dynamicky se s procesem t\u0159\u00EDdn\u00ED emancipace kvalitativn\u011B rozv\u00EDj\u00ED t\u0159\u00EDdn\u00ED v\u011Bdom\u00ED. Stejn\u011B tak m\u016F\u017Ee degenerovat na ni\u017E\u0161\u00ED formy spole\u010Dn\u011B se stagnac\u00ED t\u0159\u00EDdy."@cs . . . . . . "\u968E\u7D1A\u610F\u8B58"@zh . . "\u041A\u043B\u0430\u0441\u0441\u043E\u0432\u043E\u0435 \u0441\u043E\u0437\u043D\u0430\u043D\u0438\u0435 \u2014 \u0441\u043E\u0446\u0438\u0430\u043B\u044C\u043D\u043E-\u0440\u0435\u0432\u043E\u043B\u044E\u0446\u0438\u043E\u043D\u043D\u043E\u0435 \u043F\u043E\u043D\u044F\u0442\u0438\u0435 \u043C\u0430\u0440\u043A\u0441\u0438\u0437\u043C\u0430: \u043F\u0440\u043E\u043B\u0435\u0442\u0430\u0440\u0438\u0439 \u0434\u043E\u043B\u0436\u0435\u043D \u043F\u043E\u0441\u0442\u043E\u044F\u043D\u043D\u043E \u0441\u043E\u0437\u043D\u0430\u0432\u0430\u0442\u044C \u0441\u0432\u043E\u044E \u043F\u0440\u0438\u043D\u0430\u0434\u043B\u0435\u0436\u043D\u043E\u0441\u0442\u044C \u043A \u043A\u043B\u0430\u0441\u0441\u0443 \u044D\u043A\u0441\u043F\u043B\u0443\u0430\u0442\u0438\u0440\u0443\u0435\u043C\u044B\u0445 \u0438 \u0441\u0432\u043E\u044E \u0441\u043E\u043B\u0438\u0434\u0430\u0440\u043D\u043E\u0441\u0442\u044C \u0441 \u043F\u0440\u043E\u043B\u0435\u0442\u0430\u0440\u0438\u044F\u043C\u0438 \u0432\u0441\u0435\u0445 \u0441\u0442\u0440\u0430\u043D, \u0430 \u043D\u0435 \u0441\u0442\u0440\u0435\u043C\u0438\u0442\u044C\u0441\u044F \u043A \u0443\u043B\u0443\u0447\u0448\u0435\u043D\u0438\u044E \u0441\u0432\u043E\u0435\u0433\u043E \u0438\u043D\u0434\u0438\u0432\u0438\u0434\u0443\u0430\u043B\u044C\u043D\u043E\u0433\u043E \u044D\u043A\u043E\u043D\u043E\u043C\u0438\u0447\u0435\u0441\u043A\u043E\u0433\u043E \u043F\u043E\u043B\u043E\u0436\u0435\u043D\u0438\u044F. \u041A\u043B\u0430\u0441\u0441\u043E\u0432\u043E\u0435 \u0441\u043E\u0437\u043D\u0430\u043D\u0438\u0435 \u2014 \u043F\u0440\u0435\u0434\u043F\u043E\u0441\u044B\u043B\u043A\u0430 \u0430\u043A\u0442\u0438\u0432\u043D\u043E\u0433\u043E \u0443\u0447\u0430\u0441\u0442\u0438\u044F \u0432 \u043A\u043B\u0430\u0441\u0441\u043E\u0432\u043E\u0439 \u0431\u043E\u0440\u044C\u0431\u0435. \u0412 \u043F\u043E\u043B\u0438\u0442\u0438\u0447\u0435\u0441\u043A\u043E\u0439 \u0442\u0435\u043E\u0440\u0438\u0438 \u0438 \u0432 \u043E\u0441\u043E\u0431\u0435\u043D\u043D\u043E\u0441\u0442\u0438 \u043C\u0430\u0440\u043A\u0441\u0438\u0437\u043C\u0435, \u043A\u043B\u0430\u0441\u0441\u043E\u0432\u043E\u0435 \u0441\u043E\u0437\u043D\u0430\u043D\u0438\u0435 \u0435\u0441\u0442\u044C \u0441\u043E\u0432\u043E\u043A\u0443\u043F\u043D\u043E\u0441\u0442\u044C \u0443\u0431\u0435\u0436\u0434\u0435\u043D\u0438\u0439, \u043A\u043E\u0442\u043E\u0440\u044B\u0435 \u0447\u0435\u043B\u043E\u0432\u0435\u043A \u043F\u0440\u043E\u0432\u043E\u0434\u0438\u0442 \u0432 \u043E\u0442\u043D\u043E\u0448\u0435\u043D\u0438\u0438 \u0438\u0445 \u0441\u043E\u0446\u0438\u0430\u043B\u044C\u043D\u043E\u0433\u043E \u043A\u043B\u0430\u0441\u0441\u0430 \u0438\u043B\u0438 \u044D\u043A\u043E\u043D\u043E\u043C\u0438\u0447\u0435\u0441\u043A\u043E\u0433\u043E \u0440\u0430\u043D\u0433\u0430 \u0432 \u043E\u0431\u0449\u0435\u0441\u0442\u0432\u0435, \u0441\u0442\u0440\u0443\u043A\u0442\u0443\u0440\u0430 \u0438\u0445 \u043A\u043B\u0430\u0441\u0441\u0430, \u0438 \u0438\u0445 \u043A\u043B\u0430\u0441\u0441\u043E\u0432\u044B\u0445 \u0438\u043D\u0442\u0435\u0440\u0435\u0441\u043E\u0432. \u0421\u043E\u0433\u043B\u0430\u0441\u043D\u043E \u041A\u0430\u0440\u043B\u0443 \u041C\u0430\u0440\u043A\u0441\u0443, \u0438\u043C\u0435\u043D\u043D\u043E \u043E\u0441\u043E\u0437\u043D\u0430\u043D\u0438\u0435 \u044F\u0432\u043B\u044F\u0435\u0442\u0441\u044F \u043A\u043B\u044E\u0447\u043E\u043C \u043A \u0440\u0430\u0437\u0436\u0438\u0433\u0430\u043D\u0438\u044E \u0440\u0435\u0432\u043E\u043B\u044E\u0446\u0438\u0438, \u043A\u043E\u0442\u043E\u0440\u0430\u044F \u00AB\u0441\u043E\u0437\u0434\u0430\u0441\u0442 \u0434\u0438\u043A\u0442\u0430\u0442\u0443\u0440\u0443 \u043F\u0440\u043E\u043B\u0435\u0442\u0430\u0440\u0438\u0430\u0442\u0430, \u043F\u0440\u0435\u0432\u0440\u0430\u0442\u0438\u0432 \u0435\u0433\u043E \u0438\u0437 \u0437\u0430\u0440\u0430\u0431\u0430\u0442\u044B\u0432\u0430\u044E\u0449\u0435\u0439 \u043D\u0430\u0435\u043C\u043D\u043E\u0439 \u043C\u0430\u0441\u0441\u044B, \u043D\u0435 \u0438\u043C\u0435\u044E\u0449\u0435\u0439 \u0441\u043E\u0431\u0441\u0442\u0432\u0435\u043D\u043D\u043E\u0441\u0442\u0438, \u0432 \u043F\u0440\u0430\u0432\u044F\u0449\u0438\u0439 \u043A\u043B\u0430\u0441\u0441\u00BB."@ru . "Klassenbewustzijn is het besef dat arbeiders behoren tot een eigen sociale klasse omdat zij gemeenschappelijke belangen hebben op grond van hun gedeelde economische positie. Marx zag deze politieke bewustwording als voorwaarde tot de val van het kapitalisme middels een proletarische revolutie. Lenin zag twee soorten klassenbewustzijn, waarbij de eerste zich richtte op een onmiddellijke verbetering van de omstandigheden en het tweede de gehele samenleving om wilde vormen om verbetering op de lange termijn te bewerkstelligen."@nl . . . . "\u041A\u043B\u0430\u0441\u0441\u043E\u0432\u043E\u0435 \u0441\u043E\u0437\u043D\u0430\u043D\u0438\u0435 \u2014 \u0441\u043E\u0446\u0438\u0430\u043B\u044C\u043D\u043E-\u0440\u0435\u0432\u043E\u043B\u044E\u0446\u0438\u043E\u043D\u043D\u043E\u0435 \u043F\u043E\u043D\u044F\u0442\u0438\u0435 \u043C\u0430\u0440\u043A\u0441\u0438\u0437\u043C\u0430: \u043F\u0440\u043E\u043B\u0435\u0442\u0430\u0440\u0438\u0439 \u0434\u043E\u043B\u0436\u0435\u043D \u043F\u043E\u0441\u0442\u043E\u044F\u043D\u043D\u043E \u0441\u043E\u0437\u043D\u0430\u0432\u0430\u0442\u044C \u0441\u0432\u043E\u044E \u043F\u0440\u0438\u043D\u0430\u0434\u043B\u0435\u0436\u043D\u043E\u0441\u0442\u044C \u043A \u043A\u043B\u0430\u0441\u0441\u0443 \u044D\u043A\u0441\u043F\u043B\u0443\u0430\u0442\u0438\u0440\u0443\u0435\u043C\u044B\u0445 \u0438 \u0441\u0432\u043E\u044E \u0441\u043E\u043B\u0438\u0434\u0430\u0440\u043D\u043E\u0441\u0442\u044C \u0441 \u043F\u0440\u043E\u043B\u0435\u0442\u0430\u0440\u0438\u044F\u043C\u0438 \u0432\u0441\u0435\u0445 \u0441\u0442\u0440\u0430\u043D, \u0430 \u043D\u0435 \u0441\u0442\u0440\u0435\u043C\u0438\u0442\u044C\u0441\u044F \u043A \u0443\u043B\u0443\u0447\u0448\u0435\u043D\u0438\u044E \u0441\u0432\u043E\u0435\u0433\u043E \u0438\u043D\u0434\u0438\u0432\u0438\u0434\u0443\u0430\u043B\u044C\u043D\u043E\u0433\u043E \u044D\u043A\u043E\u043D\u043E\u043C\u0438\u0447\u0435\u0441\u043A\u043E\u0433\u043E \u043F\u043E\u043B\u043E\u0436\u0435\u043D\u0438\u044F. \u041A\u043B\u0430\u0441\u0441\u043E\u0432\u043E\u0435 \u0441\u043E\u0437\u043D\u0430\u043D\u0438\u0435 \u2014 \u043F\u0440\u0435\u0434\u043F\u043E\u0441\u044B\u043B\u043A\u0430 \u0430\u043A\u0442\u0438\u0432\u043D\u043E\u0433\u043E \u0443\u0447\u0430\u0441\u0442\u0438\u044F \u0432 \u043A\u043B\u0430\u0441\u0441\u043E\u0432\u043E\u0439 \u0431\u043E\u0440\u044C\u0431\u0435."@ru . . . . . . "Klassenbewusstsein"@de . "Klassenbewustzijn is het besef dat arbeiders behoren tot een eigen sociale klasse omdat zij gemeenschappelijke belangen hebben op grond van hun gedeelde economische positie. Marx zag deze politieke bewustwording als voorwaarde tot de val van het kapitalisme middels een proletarische revolutie. Lenin zag twee soorten klassenbewustzijn, waarbij de eerste zich richtte op een onmiddellijke verbetering van de omstandigheden en het tweede de gehele samenleving om wilde vormen om verbetering op de lange termijn te bewerkstelligen. Volgens Marx zou de klassenstrijd aanvankelijk leiden tot de dictatuur van het proletariaat waarbij de arbeiders de burgerklasse onderdrukken om economische hervormingen door te voeren. Na deze periode zou een klasseloze samenleving ontstaan, het communisme. De sociaal historicus Thompson toonde aan hoe de werkende klasse zichzelf mee vorm gaf door een cultureel en politiek bewustzijn te ontwikkelen, gestoeld op een gedeelde ervaring van productierelaties."@nl . "Kesadaran golongan adalah sebuah istilah yang digunakan dalam teori politik, terutama Marxisme, untuk merujuk kepada kepercayaan bahwa seseorang terikat oleh golongan sosial atau tingkat ekonomi, struktur, dan kepentingan golongan mereka di dalam masyarakat. Kesadaran golongan dianggap menjadi kunci untuk memunculkan sebuah revolusi yang akan \"mendirikan sebuah kediktatoran proletariat, mengubahnya dari masyarakat buruh miskin menjadi golongan penguasa\" menurut Karl Marx."@in . . . . "Coscienza di classe, pu\u00F2 definirsi, in generale, la consapevolezza di essere inseriti in una determinata classe sociale, tramite l'analisi della posizione sociale acquisita nell'ambito della societ\u00E0 osservata. Assieme agli altri membri appartenenti alla classe, l'individuo condivide interessi, talvolta, conflittuali con quelli delle altre classi costituenti la societ\u00E0."@it . "La conscience de classe est un concept utilis\u00E9 dans les champs de la sociologie, de la psychologie et du militantisme. Il tire son origine de la th\u00E9orie marxiste, qui en fait une pierre angulaire de la lutte des classes."@fr . . "Klaskonscio estas esprimo uzita en politika teorio, precipe en marksismo, por rilati al la kredoj, a\u016D manko de ili, kiujn persono tenas koncerne al sia socia klaso a\u016D ekonomia rango en socio, la strukturo de sia klaso, siaj klasinteresoj, kaj de sia klashistorio. La\u016D Karl Marx, tiu konscio estas \u015Dlosila al ekfunkciigado de revolucio kiu \"kreus diktatorecon de la proletaro, transformante \u011Din de salajro-gajna, senposeda\u0135a amaso en la regantan klason\". Marx klarigas la akcepton de klaskonscio kiel transiro de klaso seninteresa en si mem, al klaso kiu funkcias por si mem la\u016D siaj klasinteresoj. La signifo de la diferenco estas jena: grupo de homoj, kiuj havas komunan vidpunkton, produktas kaj konsumas produktojn kiel unuopuloj - sen agadi komune pri tiu aktiveco, kontraste al kreado de socia tavolo, kiu zorgadas kaj pri produktado kaj pri la konsumo de la produktoj bezonataj al ili, kaj al siaj interesoj kiel komunumo. Plejparte, oni povas observi ke kvankam la malsuperaj klasoj \u011Denerale havas, almena\u016D teorie, pli grandan socian konscion por komune luktadi siajn vivojn (ekzemple, karitato, interhelpo, kaj amasaj manifestacioj), tamen la superaj klasoj en la efektivo havas pli grandan socian konscion por komune lukti por reteni sian statuson kaj privilegiojn, pliigi sian ri\u0109econ, kaj mastrumadi la organizado de socia tiel kiel \u011Di estus favora al ili and iliaj interesoj. Tamen pri la malsuperaj klasoj e\u0109 tio ne estas deviga en sociojn en kiuj la socia hierarkio estas rigida kaj tradicia. Foje, en multrasaj socioj a\u016D landoj kiel Usono, la afero de klasoj kaj konscio estas miksitaj kune kun la afero de raso, \u0109ar homoj de neblanka ha\u016Dtkoloro ofte apartenos al la pli malri\u0109aj klasoj. Kvankam germana teoriulo Karl Marx malofte uzis la esprimon \"klaskonscio\", li faris klaran distingon inter \"klaso en si mem\", kiu estas difinita kiel kategorio da homoj havantaj oftan rilaton al la produktadrimedoj, kaj \"klason por si mem\", kiu estas difinita kiel tavolo organizita en aktiva postkuro de siaj propraj interesoj."@eo . . "\u968E\u7D1A\u610F\u8B58\uFF08\u304B\u3044\u304D\u3085\u3046\u3044\u3057\u304D\u3001\u82F1\u8A9E: Class consciousness\u3001\u30C9\u30A4\u30C4\u8A9E: Klassenbewu\u00DFtsein, Klassenbewusstsein\uFF09\u3068\u306F\u3001\u305D\u308C\u305E\u308C\u306E\u968E\u7D1A\u304C\u81EA\u5DF1\u306E\u5C5E\u3059\u308B\u968E\u7D1A\u306E\u793E\u4F1A\u7684\u5730\u4F4D\u3084\u6B74\u53F2\u7684\u306A\u4EFB\u52D9\u3001\u7D4C\u6E08\u7684\u5229\u5BB3\u95A2\u4FC2\u306A\u3069\u306B\u5BFE\u3057\u3066\u6301\u3064\u793E\u4F1A\u7684\u306A\u81EA\u899A\u3084\u3001\u305D\u308C\u306B\u57FA\u3065\u304D\u81EA\u5206\u306E\u5C5E\u3059\u308B\u968E\u7D1A\u3092\u767A\u5C55\u30FB\u5411\u4E0A\u3055\u305B\u3088\u3046\u3068\u3059\u308B\u610F\u8B58\u3001\u307E\u305F\u306F\u3042\u308B\u968E\u7D1A\u306B\u7279\u6709\u306E\u793E\u4F1A\u7684\u30FB\u7D4C\u6E08\u7684\u7ACB\u5834\u3092\u53CD\u6620\u3057\u305F\u81EA\u5DF1\u610F\u8B58\u3084\u8003\u3048\u65B9\u3001\u6216\u3044\u306F\u5BA2\u89B3\u7684\u306A\u968E\u7D1A\u306E\u5B58\u5728\u306B\u6761\u4EF6\u3065\u3051\u3089\u308C\u305F\u4E8B\u5B9F\u7684\u30FB\u53EF\u80FD\u7684\u306A\u610F\u8B58\u306E\u7DCF\u4F53\u3092\u3044\u3046\u3002"@ja . . . . . "Consci\u00EAncia de classe \u00E9 um termo usado nas ci\u00EAncias sociais e na teoria pol\u00EDtica, especialmente no \u00E2mbito do marxismo, para designar as cren\u00E7as e atitudes de uma pessoa a respeito de sua classe social ou condi\u00E7\u00E3o econ\u00F4mica, inclusive quanto aos interesses e \u00E0 estrutura de sua classe social. De acordo com Karl Marx, \u00E9 uma consci\u00EAncia essencial para desencadear uma revolu\u00E7\u00E3o que \"criaria uma ditadura do proletariado, transformando-a de uma massa que ganha sal\u00E1rio e sem propriedades para a classe dominante\"."@pt . . . . "1114606644"^^ . . . . "In Marxism, class consciousness is the set of beliefs that a person holds regarding their social class or economic rank in society, the structure of their class, and their class interests. According to Karl Marx, it is an awareness that is key to sparking a revolution that would \"create a dictatorship of the proletariat, transforming it from a wage-earning, property-less mass into the ruling class\"."@en . "Conciencia de clase es un concepto marxista que define la capacidad de los agentes que pertenecen a una clase social de ser conscientes (y de actuar de acuerdo a dicha conciencia) de las relaciones sociales antag\u00F3nicas \u2014ya sea econ\u00F3micas, pol\u00EDticas o ideol\u00F3gicas\u2014 que los condicionan o determinan, siendo la condici\u00F3n original de la organizaci\u00F3n pol\u00EDtica en una sociedad de clases.\u200B\u200B\u200B"@es . "\uACC4\uAE09\uC758\uC2DD(\u968E\u7D1A\u610F\u8B58, class consciousness)\uC740 \uC5B4\uB290 \uACC4\uAE09\uC758 \uAD6C\uC131\uC6D0\uC774 \uACC4\uAE09\uC5D0 \uC18C\uC18D\uD568\uC73C\uB85C\uC368 \uAC16\uB294 \uC0AC\uD68C\uC758\uC2DD. \uADF8 \uACC4\uAE09\uC758 \uC0DD\uD65C\uC744 \uBC18\uC601\uD574\uC11C \uBCF8\uB2A5\uC801\u00B7\uAC10\uAC01\uC801\uC778 \uB2E8\uACC4\uC5D0 \uC788\uB294 \uAC83\uACFC \uACC4\uAE09\uC758 \uC0AC\uD68C\uC801 \uC9C0\uC704\u00B7\uC694\uAD6C\u00B7\uC5ED\uC0AC\uC801 \uC0AC\uBA85, \uC815\uCE58\uC801 \uC784\uBB34 \uB4F1\uC744 \uC790\uAC01\uD55C \uBCF4\uB2E4 \uB192\uC740 \uB2E8\uACC4\uC758 \uAC83\uC774 \uC788\uB2E4. \uB300\uB9BD\uD558\uB294 \uACC4\uAE09\uC740 \uB300\uB9BD\uD558\uB294 \uACC4\uAE09\uC758\uC2DD\uC744 \uAC00\uC9C0\uAC8C \uB41C\uB2E4. \uACC4\uAE09\uD22C\uC7C1\uC744 \uBC1C\uC804\uC2DC\uCF1C \uCD5C\uC885\uC801\uC73C\uB85C \uACC4\uAE09\uC758 \uC18C\uBA78\uACFC, \uCC29\uCDE8\uC640 \uC5B5\uC555\uC73C\uB85C\uBD80\uD130\uC758 \uD574\uBC29\uC2DC\uD0A4\uB294 \uC5ED\uC0AC\uC801 \uC0AC\uBA85\uC5D0 \uB300\uD55C \uC790\uAC01\uC740 \uB9C8\uB974\uD06C\uC2A4\uC8FC\uC758\uC5D0\uC11C \uB9D0\uD558\uB294 \uACC4\uAE09\uC758\uC2DD\uC758 \uC911\uC2EC\uC774\uB2E4. \uC774\uB7EC\uD55C \uC790\uAC01\uC740 \uCC98\uC74C\uBD80\uD130 \uB098\uD0C0\uB098\uB294 \uAC83\uC774 \uC544\uB2CC, \uB178\uB3D9\uC6B4\uB3D9 \uC18D\uC5D0\uC11C \uC790\uC5F0\uC801\uC73C\uB85C \uBC1C\uC0DD\uD558\uB294 \uACC4\uAE09\uD22C\uC7C1\uC774 \uC313\uC544\uC9C0\uBA74\uC11C \uC9C0\uAC01\uD558\uAC8C \uB418\uB294 \uAC83\uC774\uB2E4. \uB9C8\uB974\uD06C\uC2A4\uC8FC\uC758\uC5D0\uC11C\uB294 \uC790\uAE30 \uACC4\uAE09\uC758 \uAC1D\uAD00\uC801\u318D\uC5ED\uC0AC\uC801 \uC704\uCE58\uB97C \uBC30\uC6CC\uC11C \uC775\uD600\uC57C \uD55C\uB2E4\uACE0 \uC8FC\uC7A5\uD55C\uB2E4. \uADF8\uB807\uAC8C \uC774\uB7EC\uD55C \uC790\uAC01\uC5D0 \uB3C4\uB2EC\uD55C \uACC4\uAE09\uC758\uC2DD\uC744 '\uB300\uC790\uC801 \uACC4\uAE09'(Klasse f\u00FCr sich), \uB3C4\uB2EC\uD558\uC9C0 \uBABB\uD55C \uACC4\uAE09\uC758\uC2DD\uC744 '\uC989\uC790\uC801 \uACC4\uAE09'(Klasse an sich)\uC774\uB77C\uACE0 \uBD80\uB978\uB2E4."@ko . . "Consci\u00E8ncia de classe"@ca . . . . . . "Klassenbewusstsein ist die spezifische Vorstellung einer Klasse \u00FCber ihre grundlegenden Interessen und ihre Rolle in der Gesellschaft sowie ihre materiellen Existenzbedingungen. Ankn\u00FCpfend an eine Formulierung von Karl Marx wurde in der Rezeption seines Werkes oftmals zwischen der \u201EKlasse an sich\u201C und der \u201EKlasse f\u00FCr sich\u201C unterschieden, und dieses Konzept mit Hegels Denken in Verbindung gebracht. Eine durch ihre Stellung in den gegebenen Produktionsverh\u00E4ltnissen \u201Ean sich\u201C gegebene Klasse k\u00F6nne nur zur politisch \u201Ef\u00FCr sich\u201C handelnden Klasse werden, wenn sie gemeinsam lernt, k\u00E4mpft und Erfahrungen sammelt. Friedrich Engels definierte den Begriff \u201Eklassenbewu\u00DFt\u201C als ein Bewusstsein des Einzelnen von seiner eigenen Klassenlage. Die Rezeption des Konzeptes fiel differenziert aus. Schon zu Beginn des 20. Jahrhunderts war zwischen dem sozialdemokratischen Revisionismus / Reformismus Bernsteins, Lenins Avantgardismus, Rosa Luxemburgs Theorie der Spontaneit\u00E4t, sowie Antonio Gramscis oder Georg Luk\u00E1cs' \u201EPhilosophie der Praxis\u201C umstritten, unter welchen Bedingungen die M\u00F6glichkeit besteht, durch Klassenpolitik Klassenbewusstsein bzw. kollektives Identit\u00E4tsbewusstsein und somit klassenbewusstes Handeln auszubilden. W\u00E4hrend bei orthodoxen Interpretationen und nichtmarxistischen Rezeptionen oftmals die Klassen, ihre politischen K\u00E4mpfe, das Bewusstsein der einzelnen Individuen usw. als aus einer rein \u00F6konomischen Bewegung abgeleitet aufgefasst werden, betonen Marxisten wie Gramsci, Althusser, Poulantzas usw. das gesellschaftliche Entstehen der Klassen in \u00F6konomischen, politischen, ideologischen Herrschaftsverh\u00E4ltnissen oder Praxen, woraus sich ein komplexes Entstehen von Bewusstseinsformen der eigenen Klassenlage in umk\u00E4mpften \u00F6konomischen, politischen und ideologischen Herrschaftsverh\u00E4ltnissen ergibt."@de . . . "Conciencia de clase es un concepto marxista que define la capacidad de los agentes que pertenecen a una clase social de ser conscientes (y de actuar de acuerdo a dicha conciencia) de las relaciones sociales antag\u00F3nicas \u2014ya sea econ\u00F3micas, pol\u00EDticas o ideol\u00F3gicas\u2014 que los condicionan o determinan, siendo la condici\u00F3n original de la organizaci\u00F3n pol\u00EDtica en una sociedad de clases.\u200B\u200B\u200B"@es . . . . "Consci\u00EAncia de classe \u00E9 um termo usado nas ci\u00EAncias sociais e na teoria pol\u00EDtica, especialmente no \u00E2mbito do marxismo, para designar as cren\u00E7as e atitudes de uma pessoa a respeito de sua classe social ou condi\u00E7\u00E3o econ\u00F4mica, inclusive quanto aos interesses e \u00E0 estrutura de sua classe social. De acordo com Karl Marx, \u00E9 uma consci\u00EAncia essencial para desencadear uma revolu\u00E7\u00E3o que \"criaria uma ditadura do proletariado, transformando-a de uma massa que ganha sal\u00E1rio e sem propriedades para a classe dominante\"."@pt . . . . . "Klaskonscio"@eo . . . "Consci\u00EAncia de classe"@pt . . . . "\u968E\u7D1A\u610F\u8B58"@ja . . . . . . "T\u0159\u00EDdn\u00ED v\u011Bdom\u00ED"@cs . "\u015Awiadomo\u015B\u0107 klasowa \u2013 artykulacja ideologiczna rozpowszechniona mi\u0119dzy cz\u0142onkami zbiorowo\u015Bci o podobnych interesach ekonomicznych, rozpoznanie zagra\u017Caj\u0105cych tym interesom wrog\u00F3w klasowych oraz pojawiaj\u0105ca si\u0119 na tym tle silna to\u017Csamo\u015B\u0107 grupowa oraz gotowo\u015B\u0107 do walki w celu realizacji klasowych cel\u00F3w."@pl . . . "La conscience de classe est un concept utilis\u00E9 dans les champs de la sociologie, de la psychologie et du militantisme. Il tire son origine de la th\u00E9orie marxiste, qui en fait une pierre angulaire de la lutte des classes."@fr . "In Marxism, class consciousness is the set of beliefs that a person holds regarding their social class or economic rank in society, the structure of their class, and their class interests. According to Karl Marx, it is an awareness that is key to sparking a revolution that would \"create a dictatorship of the proletariat, transforming it from a wage-earning, property-less mass into the ruling class\"."@en . . "\u015Awiadomo\u015B\u0107 klasowa \u2013 artykulacja ideologiczna rozpowszechniona mi\u0119dzy cz\u0142onkami zbiorowo\u015Bci o podobnych interesach ekonomicznych, rozpoznanie zagra\u017Caj\u0105cych tym interesom wrog\u00F3w klasowych oraz pojawiaj\u0105ca si\u0119 na tym tle silna to\u017Csamo\u015B\u0107 grupowa oraz gotowo\u015B\u0107 do walki w celu realizacji klasowych cel\u00F3w."@pl . . . "16318"^^ . . . . . . . . . . . . . . . . . "\uACC4\uAE09\uC758\uC2DD(\u968E\u7D1A\u610F\u8B58, class consciousness)\uC740 \uC5B4\uB290 \uACC4\uAE09\uC758 \uAD6C\uC131\uC6D0\uC774 \uACC4\uAE09\uC5D0 \uC18C\uC18D\uD568\uC73C\uB85C\uC368 \uAC16\uB294 \uC0AC\uD68C\uC758\uC2DD. \uADF8 \uACC4\uAE09\uC758 \uC0DD\uD65C\uC744 \uBC18\uC601\uD574\uC11C \uBCF8\uB2A5\uC801\u00B7\uAC10\uAC01\uC801\uC778 \uB2E8\uACC4\uC5D0 \uC788\uB294 \uAC83\uACFC \uACC4\uAE09\uC758 \uC0AC\uD68C\uC801 \uC9C0\uC704\u00B7\uC694\uAD6C\u00B7\uC5ED\uC0AC\uC801 \uC0AC\uBA85, \uC815\uCE58\uC801 \uC784\uBB34 \uB4F1\uC744 \uC790\uAC01\uD55C \uBCF4\uB2E4 \uB192\uC740 \uB2E8\uACC4\uC758 \uAC83\uC774 \uC788\uB2E4. \uB300\uB9BD\uD558\uB294 \uACC4\uAE09\uC740 \uB300\uB9BD\uD558\uB294 \uACC4\uAE09\uC758\uC2DD\uC744 \uAC00\uC9C0\uAC8C \uB41C\uB2E4. \uACC4\uAE09\uD22C\uC7C1\uC744 \uBC1C\uC804\uC2DC\uCF1C \uCD5C\uC885\uC801\uC73C\uB85C \uACC4\uAE09\uC758 \uC18C\uBA78\uACFC, \uCC29\uCDE8\uC640 \uC5B5\uC555\uC73C\uB85C\uBD80\uD130\uC758 \uD574\uBC29\uC2DC\uD0A4\uB294 \uC5ED\uC0AC\uC801 \uC0AC\uBA85\uC5D0 \uB300\uD55C \uC790\uAC01\uC740 \uB9C8\uB974\uD06C\uC2A4\uC8FC\uC758\uC5D0\uC11C \uB9D0\uD558\uB294 \uACC4\uAE09\uC758\uC2DD\uC758 \uC911\uC2EC\uC774\uB2E4. \uC774\uB7EC\uD55C \uC790\uAC01\uC740 \uCC98\uC74C\uBD80\uD130 \uB098\uD0C0\uB098\uB294 \uAC83\uC774 \uC544\uB2CC, \uB178\uB3D9\uC6B4\uB3D9 \uC18D\uC5D0\uC11C \uC790\uC5F0\uC801\uC73C\uB85C \uBC1C\uC0DD\uD558\uB294 \uACC4\uAE09\uD22C\uC7C1\uC774 \uC313\uC544\uC9C0\uBA74\uC11C \uC9C0\uAC01\uD558\uAC8C \uB418\uB294 \uAC83\uC774\uB2E4. \uB9C8\uB974\uD06C\uC2A4\uC8FC\uC758\uC5D0\uC11C\uB294 \uC790\uAE30 \uACC4\uAE09\uC758 \uAC1D\uAD00\uC801\u318D\uC5ED\uC0AC\uC801 \uC704\uCE58\uB97C \uBC30\uC6CC\uC11C \uC775\uD600\uC57C \uD55C\uB2E4\uACE0 \uC8FC\uC7A5\uD55C\uB2E4. \uADF8\uB807\uAC8C \uC774\uB7EC\uD55C \uC790\uAC01\uC5D0 \uB3C4\uB2EC\uD55C \uACC4\uAE09\uC758\uC2DD\uC744 '\uB300\uC790\uC801 \uACC4\uAE09'(Klasse f\u00FCr sich), \uB3C4\uB2EC\uD558\uC9C0 \uBABB\uD55C \uACC4\uAE09\uC758\uC2DD\uC744 '\uC989\uC790\uC801 \uACC4\uAE09'(Klasse an sich)\uC774\uB77C\uACE0 \uBD80\uB978\uB2E4."@ko . . . . "\u968E\u7D1A\u610F\u8B58\uFF08\u82F1\u6587\uFF1AClass consciousness\uFF09\u662F\u99AC\u514B\u601D\u4E3B\u7FA9\u4E2D\u7684\u4E00\u500B\u8853\u8A9E\uFF0C\u610F\u6307\u4E00\u500B\u793E\u6703\u968E\u7D1A\u7684\u81EA\u89BA\uFF0C\u5305\u62EC\u5B83\u7684\u80FD\u529B\u53CA\u5229\u76CA\u6240\u5728\uFF0C\u6216\u6307\u968E\u7D1A\u6210\u54E1\u5C0D\u81EA\u8EAB\u6B77\u53F2\u8CAC\u4EFB\u7684\u610F\u8B58\u3002"@zh . "\u041A\u043B\u0430\u0441\u0441\u043E\u0432\u043E\u0435 \u0441\u043E\u0437\u043D\u0430\u043D\u0438\u0435"@ru . "\u968E\u7D1A\u610F\u8B58\uFF08\u82F1\u6587\uFF1AClass consciousness\uFF09\u662F\u99AC\u514B\u601D\u4E3B\u7FA9\u4E2D\u7684\u4E00\u500B\u8853\u8A9E\uFF0C\u610F\u6307\u4E00\u500B\u793E\u6703\u968E\u7D1A\u7684\u81EA\u89BA\uFF0C\u5305\u62EC\u5B83\u7684\u80FD\u529B\u53CA\u5229\u76CA\u6240\u5728\uFF0C\u6216\u6307\u968E\u7D1A\u6210\u54E1\u5C0D\u81EA\u8EAB\u6B77\u53F2\u8CAC\u4EFB\u7684\u610F\u8B58\u3002"@zh . . . . . . . . . "La consci\u00E8ncia de classe \u00E9s un concepte propi del socialisme i prov\u00E9 principalment de la teoria marxista, que fa refer\u00E8ncia a la possibilitat que una classe social tingui consci\u00E8ncia de la seva pr\u00F2pia posici\u00F3 social i de la seva capacitat d'actuar per promoure els seus interessos."@ca . . . "38794693"^^ . . . "Conciencia de clase"@es . . "\u0648\u0639\u064A \u0637\u0628\u0642\u064A"@ar . . . . . . . . . "Conscience de classe"@fr . . .