. . . "Hans Hugo Bruno Selye, CC, (em h\u00FAngaro: Selye J\u00E1nos) (Viena, \u00C1ustria-Hungria; 26 de janeiro de 1907 \u2014 Montreal, Queb\u00E9c, Canad\u00E1; 16 de outubro de 1982) foi um endocrinologista de etnicidade h\u00FAngara, nascido na antiga \u00C1ustria-Hungria."@pt . . . . . . . . . . . "\uD55C\uC2A4 \uC140\uB9AC\uC5D0"@ko . "1122622907"^^ . . "Hans Selye"@nl . . "1982-10-16"^^ . . . . . . . . "Hans Selye"@eo . . . . . . . . . "13532"^^ . "Hans Selye"@en . "Hans Selye (Vienna, 26 gennaio 1907 \u2013 Montr\u00E9al, 16 ottobre 1982) \u00E8 stato un medico austriaco naturalizzato canadese.Figlio di madre austriaca e padre ungherese, cresciuto a Kom\u00E1rno. Viene ricordato per le ricerche effettuate sullo stress e per la Sindrome Generale di Adattamento da lui identificata e descritta."@it . "1970.0"^^ . . . . "J\u00E1nos Hugo Bruno \"Hans\" Selye CC (/\u02C8s\u025Blje\u026A/; Hungarian: Selye J\u00E1nos; January 26, 1907 \u2013 October 16, 1982) was a pioneering Hungarian-Canadian endocrinologist who conducted important scientific work on the hypothetical non-specific response of an organism to stressors. Although he did not recognize all of the many aspects of glucocorticoids, Selye was aware of their role in the stress response. Charlotte Gersonconsiders him the first to demonstrate the existence of biological stress."@en . . . . "Hans Selye"@cs . . "J\u00E1nos Hugo Bruno \"Hans\" Selye, f\u00F6dd 26 januari 1907 i Wien, \u00D6sterrike, d\u00F6d 16 oktober 1982 i Montreal, Kanada, var en \u00F6sterrikisk-ungersk-kanadensisk l\u00E4kare (fysiolog). Selye var professor vid Universit\u00E9 de Montr\u00E9al. Han myntade begreppet stress 1936 och \u00E4r upphovsman till teorin om det s. k. adaptionssyndromet."@sv . . . "October 2022"@en . . . . "Hans Selye"@pl . . . . . . . . . "1907-01-26"^^ . "Selye J\u00E1nos (Hungarian)"@en . "Hans Hugo Bruno Selye (Wenen, 26 januari 1907 - Montreal (Canada), 16 oktober 1982) was een Canadees-Oostenrijkse arts en endocrinoloog die het wetenschappelijk concept van stress introduceerde."@nl . "Hans Hugo Selye (ur. 26 stycznia 1907 w Wiedniu, zm. 16 pa\u017Adziernika 1982 w Montrealu) \u2013 lekarz fizjopatolog i endokrynolog, mieszkaj\u0105cy i pracuj\u0105cy w Kanadzie, pochodzenia w\u0119gierskiego. Wprowadzi\u0142 do u\u017Cycia poj\u0119cie stresu. Badaniu tego zjawiska i jego wp\u0142ywowi na cz\u0142owieka po\u015Bwi\u0119ci\u0142 50 lat pracy naukowej. Z tego te\u017C powodu nosi\u0142 przydomek dr Stress.Selye by\u0142 a\u017C dziesi\u0119ciokrotnie nominowany do Nagrody Nobla, kt\u00F3rej nigdy nie otrzyma\u0142. Jego matka by\u0142a Austriaczk\u0105, a ojciec W\u0119grem. Zami\u0142owanie do medycyny odziedziczy\u0142 po ojcu, kt\u00F3ry podczas I wojny \u015Bwiatowej by\u0142 wojskowym chirurgiem s\u0142u\u017C\u0105cym w armii austro-w\u0119gierskiej. Podstawy wykszta\u0142cenia Selye otrzyma\u0142 u benedyktyn\u00F3w. P\u00F3\u017Aniej kontynuowa\u0142 nauk\u0119 na niemieckim Uniwersytecie w Pradze, gdzie uko\u0144czy\u0142 endokrynologi\u0119. W latach 30. wyemigrowa\u0142 do Kanady. W roku 1932 rozpocz\u0105\u0142 prac\u0119 w Instytucie Chirurgii i Medycyny Do\u015Bwiadczalnej na Uniwersytecie w Montrealu, gdzie potem za\u0142o\u017Cy\u0142 Mi\u0119dzynarodowy Instytut Bada\u0144 nad Stresem.Napisa\u0142 1400 artyku\u0142\u00F3w oraz ponad 30 ksi\u0105\u017Cek na temat stresu. Najbardziej znana to Stress without Distress, kt\u00F3ra przet\u0142umaczona zosta\u0142a na 12 j\u0119zyk\u00F3w (przek\u0142ad polski: Stres okie\u0142znany). Selye jako pierwszy postawi\u0142 hipotez\u0119, \u017Ce \u017Ar\u00F3d\u0142em szeregu chor\u00F3b somatycznych jest stres. Choroby mia\u0142y by\u0107 skutkiem niezdolno\u015Bci cz\u0142owieka do radzenia sobie ze stresem. Zjawisko to nazwa\u0142 mianem niewydolno\u015Bci tzw. syndromu og\u00F3lnej adaptacji (GAS) i opisa\u0142 je w pierwszej swojej ksi\u0105\u017Cce na temat stresu w roku 1956 pt. The Stress of Life."@pl . "\u0413\u0430\u043D\u0441 \u0413\u0443\u0433\u043E \u0411\u0440\u0443\u043D\u043E \u0421\u0435\u043B\u044C\u0435 (\u043D\u0435\u043C. Hans Hugo Bruno Selye, \u0438\u043B\u0438 \u042F\u043D\u043E\u0448 \u0428\u0435\u0439\u0435, \u0432\u0435\u043D\u0433. Selye J\u00E1nos; 26 \u044F\u043D\u0432\u0430\u0440\u044F 1907, \u0412\u0435\u043D\u0430 \u2014 16 \u043E\u043A\u0442\u044F\u0431\u0440\u044F 1982, \u041C\u043E\u043D\u0440\u0435\u0430\u043B\u044C) \u2014 \u043A\u0430\u043D\u0430\u0434\u0441\u043A\u0438\u0439 \u043F\u0430\u0442\u043E\u043B\u043E\u0433 \u0438 \u044D\u043D\u0434\u043E\u043A\u0440\u0438\u043D\u043E\u043B\u043E\u0433 \u0430\u0432\u0441\u0442\u0440\u043E-\u0432\u0435\u043D\u0433\u0435\u0440\u0441\u043A\u043E\u0433\u043E \u043F\u0440\u043E\u0438\u0441\u0445\u043E\u0436\u0434\u0435\u043D\u0438\u044F."@ru . "J\u00E1nos Hugo Bruno \"Hans\" Selye, f\u00F6dd 26 januari 1907 i Wien, \u00D6sterrike, d\u00F6d 16 oktober 1982 i Montreal, Kanada, var en \u00F6sterrikisk-ungersk-kanadensisk l\u00E4kare (fysiolog). Selye var professor vid Universit\u00E9 de Montr\u00E9al. Han myntade begreppet stress 1936 och \u00E4r upphovsman till teorin om det s. k. adaptionssyndromet."@sv . . "Hans Hugo Bruno Selye CC (J\u00E1nos Selye [\u02C8\u0283\u025Bj\u025B]; * 26. Januar 1907 in Wien, \u00D6sterreich; \u2020 16. Oktober 1982 in Montreal, Qu\u00E9bec) war ein \u00D6sterreich-Ungarischer / -kanadischer Mediziner, Biochemiker und Hormonforscher. Er entwickelte in den 1930er-Jahren die Grundlagen der Lehre vom Stress und vom allgemeinen Adaptationssyndrom oder Selye-Syndrom. Er wird somit als \u201EVater der Stressforschung\u201C beschrieben."@de . . . . . . . . "\uD55C\uC2A4 \uC140\uB9AC\uC5D0(J\u00E1nos Hugo Bruno Hans Selye CC(/ s\u025Blje\u026A /; \uD5DD\uAC00\uB9AC\uC5B4 : Selye J\u00E1nos; 1907\uB144 1\uC6D4 26\uC77C \u2013 1982\uB144 10\uC6D4 16\uC77C)\uB294 \uC120\uAD6C\uC801\uC778 \uD5DD\uAC00\uB9AC-\uCE90\uB098\uB2E4\uC778\uC73C\uB85C \uB0B4\uBD84\uBE44\uACC4 \uC0DD\uB9AC\uD559\uC790\uC600\uB2E4. \uADF8\uB294 \uC2A4\uD2B8\uB808\uC2A4 \uC694\uC778\uC5D0 \uB300\uD55C \uC720\uAE30\uCCB4\uC758 \uAC00\uC0C1\uC801 \uBE44\uD2B9\uC774\uC801 \uBC18\uC751\uC5D0 \uB300\uD55C \uC911\uC694\uD55C \uACFC\uD559\uC801 \uC5F0\uAD6C\uB97C \uC218\uD589\uD588\uB2E4. \uBE44\uB85D \uADF8\uAC00 \uAE00\uB8E8\uCF54\uCF54\uB974\uD2F0\uCF54\uC774\uB4DC(glucocorticoids)\uC758 \uB9CE\uC740 \uCE21\uBA74\uC744 \uBAA8\uB450 \uC778\uC2DD\uD558\uC9C0\uB294 \uBABB\uD588\uC744 \uBAA8\uB974\uC9C0\uB9CC, \uC140\uB9AC\uC5D0(Selye)\uB294 \uC2A4\uD2B8\uB808\uC2A4 \uBC18\uC751\uC5D0\uC11C \uC774\uB4E4 \uC5ED\uD560\uC758 \uC8FC\uC694\uD55C \uCE21\uBA74\uC744 \uC54C\uACE0\uC788\uC5C8\uB2E4. (Charlotte Gerson)\uC740 \uADF8\uB97C \uC0DD\uBB3C\uD559\uC801 \uC2A4\uD2B8\uB808\uC2A4\uC758 \uC874\uC7AC\uB97C \uCD5C\uCD08\uB85C \uC99D\uBA85\uD55C \uC8FC\uC694\uD55C \uC778\uBB3C\uC774\uB77C\uACE0 \uC5EC\uAE34\uB2E4."@ko . . "\u0647\u0627\u0646\u0632 \u0633\u064A\u0644\u064A (\u0628\u0627\u0644\u0645\u062C\u0631\u064A\u0629: Selye J\u00E1nos)\u200F (\u200E/\u200F\u02C8s\u025Blje\u026A\u200E/\u200F \u0628\u0627\u0644\u0644\u063A\u0629 \u0627\u0644\u0647\u0646\u063A\u0627\u0631\u064A\u0629 \u064A\u0627\u0646\u0648\u0633 \u0633\u064A\u0644\u064A)\u060C \u0648\u0644\u062F \u0641\u064A \u0641\u064A\u064A\u0646\u0627 (\u0627\u0644\u0646\u0645\u0633\u0627 - \u0627\u0644\u0645\u062C\u0631) 26 \u064A\u0646\u0627\u064A\u0631 1907 \u0648\u062A\u0648\u0641\u064A \u0641\u064A \u0645\u0648\u0646\u062A\u0631\u064A\u0627\u0644\u060C \u0643\u0646\u062F\u0627 \u0641\u064A 16 \u0623\u0643\u062A\u0648\u0628\u0631 1982\u060C \u0647\u0648 \u0637\u0628\u064A\u0628 \u0643\u064A\u0628\u064A\u0643. \u0648\u0647\u0648 \u0645\u0624\u0633\u0633 \u0648\u0645\u062F\u064A\u0631 \u0645\u0639\u0647\u062F \u0627\u0644\u0637\u0628 \u0627\u0644\u062A\u062C\u0631\u064A\u0628\u064A \u0648\u0627\u0644\u062C\u0631\u0627\u062D\u0629 \u0628\u062C\u0627\u0645\u0639\u0629 \u0645\u0648\u0646\u062A\u0631\u064A\u0627\u0644 \u0648\u0631\u0627\u0626\u062F \u0641\u064A \u062F\u0631\u0627\u0633\u0627\u062A \u0627\u0644\u0636\u063A\u0637 \u0627\u0644\u0646\u0641\u0633\u064A."@ar . . . "Hans Hugo Selye (ur. 26 stycznia 1907 w Wiedniu, zm. 16 pa\u017Adziernika 1982 w Montrealu) \u2013 lekarz fizjopatolog i endokrynolog, mieszkaj\u0105cy i pracuj\u0105cy w Kanadzie, pochodzenia w\u0119gierskiego. Wprowadzi\u0142 do u\u017Cycia poj\u0119cie stresu. Badaniu tego zjawiska i jego wp\u0142ywowi na cz\u0142owieka po\u015Bwi\u0119ci\u0142 50 lat pracy naukowej. Z tego te\u017C powodu nosi\u0142 przydomek dr Stress.Selye by\u0142 a\u017C dziesi\u0119ciokrotnie nominowany do Nagrody Nobla, kt\u00F3rej nigdy nie otrzyma\u0142."@pl . . "\u0413\u0430\u043D\u0441 \u0421\u0435\u0301\u043B\u044C\u0454 (\u0430\u043D\u0433\u043B. Hans Selye), \u0443\u0440\u043E\u0434\u0436\u0435\u043D\u0438\u0439 \u042F\u043D\u043E\u0448 \u0413\u0443\u0433\u043E \u0411\u0440\u0443\u043D\u043E \u0428\u0435\u0454 (\u0443\u0433\u043E\u0440. Selye J\u00E1nos Hugo Bruno; 26 \u0441\u0456\u0447\u043D\u044F 1907, \u0412\u0456\u0434\u0435\u043D\u044C \u2014 16 \u0436\u043E\u0432\u0442\u043D\u044F 1982, \u041C\u043E\u043D\u0440\u0435\u0430\u043B\u044C) \u2014 \u0432\u0438\u0434\u0430\u0442\u043D\u0438\u0439 \u043A\u0430\u043D\u0430\u0434\u0441\u044C\u043A\u0438\u0439 \u0435\u043D\u0434\u043E\u043A\u0440\u0438\u043D\u043E\u043B\u043E\u0433 \u0430\u0432\u0441\u0442\u0440\u043E-\u0443\u0433\u043E\u0440\u0441\u044C\u043A\u043E\u0433\u043E \u043F\u043E\u0445\u043E\u0434\u0436\u0435\u043D\u043D\u044F, \u043B\u0456\u043A\u0430\u0440, \u043E\u0441\u043D\u043E\u0432\u043E\u043F\u043E\u043B\u043E\u0436\u043D\u0438\u043A \u0432\u0447\u0435\u043D\u043D\u044F \u043F\u0440\u043E \u0441\u0442\u0440\u0435\u0441, \u0431\u0456\u043E\u043B\u043E\u0433 \u0437\u0456 \u0441\u0432\u0456\u0442\u043E\u0432\u0438\u043C \u0456\u043C'\u044F\u043C, \u043F\u0430\u0442\u043E\u0444\u0456\u0437\u0456\u043E\u043B\u043E\u0433, \u0434\u0438\u0440\u0435\u043A\u0442\u043E\u0440 \u0406\u043D\u0441\u0442\u0438\u0442\u0443\u0442\u0443 \u0435\u043A\u0441\u043F\u0435\u0440\u0438\u043C\u0435\u043D\u0442\u0430\u043B\u044C\u043D\u043E\u0457 \u043C\u0435\u0434\u0438\u0446\u0438\u043D\u0438 \u0456 \u0445\u0456\u0440\u0443\u0440\u0433\u0456\u0457 (\u0437 1976 \u0440\u043E\u043A\u0443 \u041C\u0456\u0436\u043D\u0430\u0440\u043E\u0434\u043D\u0438\u0439 \u0456\u043D\u0441\u0442\u0438\u0442\u0443\u0442 \u0441\u0442\u0440\u0435\u0441\u0443) \u0443 \u041C\u043E\u043D\u0440\u0435\u0430\u043B\u0456 \u2014 \u043F\u0440\u043E\u0442\u044F\u0433\u043E\u043C \u043C\u0430\u0439\u0436\u0435 \u043F'\u044F\u0442\u0434\u0435\u0441\u044F\u0442\u0438 \u0440\u043E\u043A\u0456\u0432 \u0440\u043E\u0437\u0440\u043E\u0431\u043B\u044F\u0432 \u043F\u0440\u043E\u0431\u043B\u0435\u043C\u0438 \u0437\u0430\u0433\u0430\u043B\u044C\u043D\u043E\u0433\u043E \u0430\u0434\u0430\u043F\u0442\u0430\u0446\u0456\u0439\u043D\u043E\u0433\u043E \u0441\u0438\u043D\u0434\u0440\u043E\u043C\u0443 \u0456 \u0441\u0442\u0440\u0435\u0441\u0443, \u0442\u0432\u043E\u0440\u0435\u0446\u044C \u0432\u0447\u0435\u043D\u043D\u044F \u043F\u0440\u043E \u0433\u0456\u043F\u043E\u0444\u0456\u0437\u0430\u0440\u043D\u043E-\u0430\u0434\u0440\u0435\u043D\u0430\u043B\u043E\u0432\u0443 \u0441\u0438\u0441\u0442\u0435\u043C\u0443."@uk . . . . . . . . "\uD55C\uC2A4 \uC140\uB9AC\uC5D0(J\u00E1nos Hugo Bruno Hans Selye CC(/ s\u025Blje\u026A /; \uD5DD\uAC00\uB9AC\uC5B4 : Selye J\u00E1nos; 1907\uB144 1\uC6D4 26\uC77C \u2013 1982\uB144 10\uC6D4 16\uC77C)\uB294 \uC120\uAD6C\uC801\uC778 \uD5DD\uAC00\uB9AC-\uCE90\uB098\uB2E4\uC778\uC73C\uB85C \uB0B4\uBD84\uBE44\uACC4 \uC0DD\uB9AC\uD559\uC790\uC600\uB2E4. \uADF8\uB294 \uC2A4\uD2B8\uB808\uC2A4 \uC694\uC778\uC5D0 \uB300\uD55C \uC720\uAE30\uCCB4\uC758 \uAC00\uC0C1\uC801 \uBE44\uD2B9\uC774\uC801 \uBC18\uC751\uC5D0 \uB300\uD55C \uC911\uC694\uD55C \uACFC\uD559\uC801 \uC5F0\uAD6C\uB97C \uC218\uD589\uD588\uB2E4. \uBE44\uB85D \uADF8\uAC00 \uAE00\uB8E8\uCF54\uCF54\uB974\uD2F0\uCF54\uC774\uB4DC(glucocorticoids)\uC758 \uB9CE\uC740 \uCE21\uBA74\uC744 \uBAA8\uB450 \uC778\uC2DD\uD558\uC9C0\uB294 \uBABB\uD588\uC744 \uBAA8\uB974\uC9C0\uB9CC, \uC140\uB9AC\uC5D0(Selye)\uB294 \uC2A4\uD2B8\uB808\uC2A4 \uBC18\uC751\uC5D0\uC11C \uC774\uB4E4 \uC5ED\uD560\uC758 \uC8FC\uC694\uD55C \uCE21\uBA74\uC744 \uC54C\uACE0\uC788\uC5C8\uB2E4. (Charlotte Gerson)\uC740 \uADF8\uB97C \uC0DD\uBB3C\uD559\uC801 \uC2A4\uD2B8\uB808\uC2A4\uC758 \uC874\uC7AC\uB97C \uCD5C\uCD08\uB85C \uC99D\uBA85\uD55C \uC8FC\uC694\uD55C \uC778\uBB3C\uC774\uB77C\uACE0 \uC5EC\uAE34\uB2E4."@ko . . . . . . "Hans Selye"@pt . "Hans Selye"@eu . . "1982-10-16"^^ . "yes"@en . . "Hans Selye (Vienna, 26 gennaio 1907 \u2013 Montr\u00E9al, 16 ottobre 1982) \u00E8 stato un medico austriaco naturalizzato canadese.Figlio di madre austriaca e padre ungherese, cresciuto a Kom\u00E1rno. Viene ricordato per le ricerche effettuate sullo stress e per la Sindrome Generale di Adattamento da lui identificata e descritta."@it . . . . . "\u30CF\u30F3\u30B9\u30FB\u30BB\u30EA\u30A8\uFF08Hans Selye,\u30CF\u30F3\u30AC\u30EA\u30FC\u8A9E: Selye J\u00E1nos, 1907\u5E741\u670826\u65E5 - 1982\u5E7410\u670816\u65E5\uFF09\u306F\u3001\u30CF\u30F3\u30AC\u30EA\u30FC\u7CFB\u30AB\u30CA\u30C0\u4EBA\u306E\u751F\u7406\u5B66\u8005\u3002\u3092\u5531\u3048\u3001\u30B9\u30C8\u30EC\u30C3\u30B5\u30FC\u306E\u751F\u4F53\u53CD\u5FDC\u3092\u660E\u3089\u304B\u306B\u3057\u305F\u3002"@ja . . "Hans Hugo Bruno Selye (nacido Selye J\u00E1nos, 1907-1982) fisi\u00F3logo y m\u00E9dico austroh\u00FAngaro que posteriormente se naturaliz\u00F3 canadiense, fue director del Instituto de Medicina y Cirug\u00EDa Experimental de la Universidad de Montreal."@es . "Hans Hugo Bruno Selye (Wenen, 26 januari 1907 - Montreal (Canada), 16 oktober 1982) was een Canadees-Oostenrijkse arts en endocrinoloog die het wetenschappelijk concept van stress introduceerde."@nl . . . . . . . "Montreal, Quebec, Canada"@en . . "SELYE J\u00E1nos a\u016D Hans SELYE [\u015Deje] (naskita la 26-an de januaro 1907 en Vieno, mortis la 16-an de oktobro 1982 en Montrealo) estis kuracisto kaj medicina esploristo de hungara-a\u016Dstra deveno. Li laboris en Kanado, oni ligas al lia nomo la teorion pri streso. Li naski\u011Dis en 1907 en hungara medicina familio: kaj lia patro kaj lia avo estis hungaraj kuracistoj. Fininte siajn universitatajn studojn en Prago, li kiel talenta juna doktoro akceptis la inviton de Kanada (Montreala) universitato. La hungarlingva universitato en Kom\u00E1rno (Slovakio) portas la nomon de Selye."@eo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . "16378"^^ . "\u0413\u0430\u043D\u0441 \u0421\u0435\u0301\u043B\u044C\u0454 (\u0430\u043D\u0433\u043B. Hans Selye), \u0443\u0440\u043E\u0434\u0436\u0435\u043D\u0438\u0439 \u042F\u043D\u043E\u0448 \u0413\u0443\u0433\u043E \u0411\u0440\u0443\u043D\u043E \u0428\u0435\u0454 (\u0443\u0433\u043E\u0440. Selye J\u00E1nos Hugo Bruno; 26 \u0441\u0456\u0447\u043D\u044F 1907, \u0412\u0456\u0434\u0435\u043D\u044C \u2014 16 \u0436\u043E\u0432\u0442\u043D\u044F 1982, \u041C\u043E\u043D\u0440\u0435\u0430\u043B\u044C) \u2014 \u0432\u0438\u0434\u0430\u0442\u043D\u0438\u0439 \u043A\u0430\u043D\u0430\u0434\u0441\u044C\u043A\u0438\u0439 \u0435\u043D\u0434\u043E\u043A\u0440\u0438\u043D\u043E\u043B\u043E\u0433 \u0430\u0432\u0441\u0442\u0440\u043E-\u0443\u0433\u043E\u0440\u0441\u044C\u043A\u043E\u0433\u043E \u043F\u043E\u0445\u043E\u0434\u0436\u0435\u043D\u043D\u044F, \u043B\u0456\u043A\u0430\u0440, \u043E\u0441\u043D\u043E\u0432\u043E\u043F\u043E\u043B\u043E\u0436\u043D\u0438\u043A \u0432\u0447\u0435\u043D\u043D\u044F \u043F\u0440\u043E \u0441\u0442\u0440\u0435\u0441, \u0431\u0456\u043E\u043B\u043E\u0433 \u0437\u0456 \u0441\u0432\u0456\u0442\u043E\u0432\u0438\u043C \u0456\u043C'\u044F\u043C, \u043F\u0430\u0442\u043E\u0444\u0456\u0437\u0456\u043E\u043B\u043E\u0433, \u0434\u0438\u0440\u0435\u043A\u0442\u043E\u0440 \u0406\u043D\u0441\u0442\u0438\u0442\u0443\u0442\u0443 \u0435\u043A\u0441\u043F\u0435\u0440\u0438\u043C\u0435\u043D\u0442\u0430\u043B\u044C\u043D\u043E\u0457 \u043C\u0435\u0434\u0438\u0446\u0438\u043D\u0438 \u0456 \u0445\u0456\u0440\u0443\u0440\u0433\u0456\u0457 (\u0437 1976 \u0440\u043E\u043A\u0443 \u041C\u0456\u0436\u043D\u0430\u0440\u043E\u0434\u043D\u0438\u0439 \u0456\u043D\u0441\u0442\u0438\u0442\u0443\u0442 \u0441\u0442\u0440\u0435\u0441\u0443) \u0443 \u041C\u043E\u043D\u0440\u0435\u0430\u043B\u0456 \u2014 \u043F\u0440\u043E\u0442\u044F\u0433\u043E\u043C \u043C\u0430\u0439\u0436\u0435 \u043F'\u044F\u0442\u0434\u0435\u0441\u044F\u0442\u0438 \u0440\u043E\u043A\u0456\u0432 \u0440\u043E\u0437\u0440\u043E\u0431\u043B\u044F\u0432 \u043F\u0440\u043E\u0431\u043B\u0435\u043C\u0438 \u0437\u0430\u0433\u0430\u043B\u044C\u043D\u043E\u0433\u043E \u0430\u0434\u0430\u043F\u0442\u0430\u0446\u0456\u0439\u043D\u043E\u0433\u043E \u0441\u0438\u043D\u0434\u0440\u043E\u043C\u0443 \u0456 \u0441\u0442\u0440\u0435\u0441\u0443, \u0442\u0432\u043E\u0440\u0435\u0446\u044C \u0432\u0447\u0435\u043D\u043D\u044F \u043F\u0440\u043E \u0433\u0456\u043F\u043E\u0444\u0456\u0437\u0430\u0440\u043D\u043E-\u0430\u0434\u0440\u0435\u043D\u0430\u043B\u043E\u0432\u0443 \u0441\u0438\u0441\u0442\u0435\u043C\u0443."@uk . . "\u30CF\u30F3\u30B9\u30FB\u30BB\u30EA\u30A8"@ja . "Hans (J\u00E1nos) Hugo Bruno Selye (26. ledna 1907, V\u00EDde\u0148, Rakousko-Uhersko \u2013 16. \u0159\u00EDjna 1982, Montr\u00E9al, Kanada) byl kanadsk\u00FD l\u00E9ka\u0159, biolog, chemik a endokrinolog rakousko-ma\u010Farsk\u00E9ho p\u016Fvodu. Je pova\u017Eov\u00E1n za otce modern\u00EDho v\u00FDzkumu stresu."@cs . . "Hans Hugo Bruno Selye, CC, (em h\u00FAngaro: Selye J\u00E1nos) (Viena, \u00C1ustria-Hungria; 26 de janeiro de 1907 \u2014 Montreal, Queb\u00E9c, Canad\u00E1; 16 de outubro de 1982) foi um endocrinologista de etnicidade h\u00FAngara, nascido na antiga \u00C1ustria-Hungria."@pt . . . . . . "Hans Selye"@it . . . . . . "Hans (J\u00E1nos) Hugo Bruno Selye (26. ledna 1907, V\u00EDde\u0148, Rakousko-Uhersko \u2013 16. \u0159\u00EDjna 1982, Montr\u00E9al, Kanada) byl kanadsk\u00FD l\u00E9ka\u0159, biolog, chemik a endokrinolog rakousko-ma\u010Farsk\u00E9ho p\u016Fvodu. Je pova\u017Eov\u00E1n za otce modern\u00EDho v\u00FDzkumu stresu."@cs . . . "Hans Selye"@es . "Selye J\u00E1nos"@en . . . . "Hans Selye (en hongrois J\u00E1nos Selye), n\u00E9 \u00E0 Vienne (Autriche-Hongrie) le 26 janvier 1907 et mort \u00E0 Montr\u00E9al (Canada) le 16 octobre 1982, est un m\u00E9decin qu\u00E9b\u00E9cois. Il est le fondateur et le directeur de l'Institut de m\u00E9decine et chirurgie exp\u00E9rimentale de l'Universit\u00E9 de Montr\u00E9al et un pionnier des \u00E9tudes sur le stress."@fr . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . "\u0647\u0627\u0646\u0632 \u0633\u064A\u0644\u064A (\u0628\u0627\u0644\u0645\u062C\u0631\u064A\u0629: Selye J\u00E1nos)\u200F (\u200E/\u200F\u02C8s\u025Blje\u026A\u200E/\u200F \u0628\u0627\u0644\u0644\u063A\u0629 \u0627\u0644\u0647\u0646\u063A\u0627\u0631\u064A\u0629 \u064A\u0627\u0646\u0648\u0633 \u0633\u064A\u0644\u064A)\u060C \u0648\u0644\u062F \u0641\u064A \u0641\u064A\u064A\u0646\u0627 (\u0627\u0644\u0646\u0645\u0633\u0627 - \u0627\u0644\u0645\u062C\u0631) 26 \u064A\u0646\u0627\u064A\u0631 1907 \u0648\u062A\u0648\u0641\u064A \u0641\u064A \u0645\u0648\u0646\u062A\u0631\u064A\u0627\u0644\u060C \u0643\u0646\u062F\u0627 \u0641\u064A 16 \u0623\u0643\u062A\u0648\u0628\u0631 1982\u060C \u0647\u0648 \u0637\u0628\u064A\u0628 \u0643\u064A\u0628\u064A\u0643. \u0648\u0647\u0648 \u0645\u0624\u0633\u0633 \u0648\u0645\u062F\u064A\u0631 \u0645\u0639\u0647\u062F \u0627\u0644\u0637\u0628 \u0627\u0644\u062A\u062C\u0631\u064A\u0628\u064A \u0648\u0627\u0644\u062C\u0631\u0627\u062D\u0629 \u0628\u062C\u0627\u0645\u0639\u0629 \u0645\u0648\u0646\u062A\u0631\u064A\u0627\u0644 \u0648\u0631\u0627\u0626\u062F \u0641\u064A \u062F\u0631\u0627\u0633\u0627\u062A \u0627\u0644\u0636\u063A\u0637 \u0627\u0644\u0646\u0641\u0633\u064A."@ar . . . . . . . . . . . . . . "Hans Hugo Bruno Selye CC (J\u00E1nos Selye [\u02C8\u0283\u025Bj\u025B]; * 26. Januar 1907 in Wien, \u00D6sterreich; \u2020 16. Oktober 1982 in Montreal, Qu\u00E9bec) war ein \u00D6sterreich-Ungarischer / -kanadischer Mediziner, Biochemiker und Hormonforscher. Er entwickelte in den 1930er-Jahren die Grundlagen der Lehre vom Stress und vom allgemeinen Adaptationssyndrom oder Selye-Syndrom. Er wird somit als \u201EVater der Stressforschung\u201C beschrieben."@de . "Hans Selye"@en . . "Hans Hugo Bruno Selye (hungarieraz: Selye J\u00E1nos; Viena, 1907ko urtarrilaren 26a - Montreal, 1982ko urriaren 16a) Austrian jaiotako hungariar medikua izan zen. Vienan jaio eta Pragan hezi zen. Oso haurtzaro gogorra izan zuen, Bigarren Mundu Gerra zela-eta, eta zenbait herrialdetan zehar ibili zen. 1945-1976 bitartean Montrealgo Medikuntza eta Kirurgia Esperimentaleko Institutuko zuzendaria izan zen. Unibertsitatean erretiroa hartu ondoren, Estresaren Nazioarteko Institutua sortu zuen 1977an. Seyle endokrinologian nabarmendu zen, eta bereziki azpimarratzekoak ditu estresari eta eritasunei buruz egindako lanak. Egokitze Orokorraren Sindromearen teoria osatu zuen, arratoiekin esperimentuak egin ondoren, eta eztabaida ugari sortu zituen teoria harekin. Izan ere, Selyek zioenez, estresak garrantzi handiko zeregina du eritasunen bilakaeran. \"Estres eragileei\" (hau da, edozein eratako estimuluei) ezin aurre eginak, \"egokitze eritasunak\" sor ditzake (ultzerak, odol presio garaiegia, etab.). Gaur egun bere teorien ordez estresaren eredu kognitiboak hartzen dira aintzat, baina ezin uka daiteke ekarpen garrantzitsuak egin zituela. The Stress of Life (1956, Bizitzaren estresa) lana idatzi zuen."@eu . . . . . . . "Hans Selye"@sv . . . . . . . . . . . "Hans Selye"@en . "Hans Hugo Bruno Selye (nacido Selye J\u00E1nos, 1907-1982) fisi\u00F3logo y m\u00E9dico austroh\u00FAngaro que posteriormente se naturaliz\u00F3 canadiense, fue director del Instituto de Medicina y Cirug\u00EDa Experimental de la Universidad de Montreal."@es . . "SELYE J\u00E1nos a\u016D Hans SELYE [\u015Deje] (naskita la 26-an de januaro 1907 en Vieno, mortis la 16-an de oktobro 1982 en Montrealo) estis kuracisto kaj medicina esploristo de hungara-a\u016Dstra deveno. Li laboris en Kanado, oni ligas al lia nomo la teorion pri streso. Li naski\u011Dis en 1907 en hungara medicina familio: kaj lia patro kaj lia avo estis hungaraj kuracistoj. Fininte siajn universitatajn studojn en Prago, li kiel talenta juna doktoro akceptis la inviton de Kanada (Montreala) universitato. Tie li ekpensis: La soldato post vundi\u011Do, la patrino angoranta pri sia soldata filo, la ludvetanto \u015Dtonrigide rigardanta la \u0109evalvetkuron, anka\u016D la \u0135okeo kaj la \u0109evalo mem: ili \u0109iuj estas en la stato de stress (streso). La almozulo turmentata de malsato, la frandemulo preska\u016D krevanta pro la plen\u015Dtopo de sia stomako, la komercisto timeganta bankroton, la mon-magnato \u0109aspelanta novajn milionojn: anka\u016D \u0109i tiuj estas penetrataj de streso. La patrineto gardanta la pa\u015Dojn de sia trokura\u011Da bebo, la infano broginta al si la ha\u016Dton, precipe per varmega kafo: \u0109iuj \u0109i estas sub la efiko de la streso. Kio do estas \u0109i tiu mistera stato, kiu povas tusi plej diversajn personojn, milojn da specoj de bestoj, la vivantajn \u0109elojn? Jen kion demandis J\u00E1nos Selye, hungardevena esploristo, vivanta ekde 1932 en Kanado. Kaj tie li, post apena\u016D kvarjara esplorado, aperigis sian unuan grandsignifan publikiga\u0135on pri la \u201Ealarma reago\". \u011Ci enhavis liajn gravajn observa\u0135ojn pri la akutaj simptomoj de dama\u011Do atakanta la homan organismon. Balda\u016D li pluevoluigis kaj plilar\u011Digis sian koncepton. Tiel li kreis la \u201E\u011Deneralan sindromon de adapti\u011Do\", kiu klarigis la anta\u016Dajn observojn de liaj hungaraj samlandanoj, Frigyes Verz\u00E1r kaj Alad\u00E1r Bezn\u00E1k. La\u016D \u0109i tiuj observoj, la surrena glando pligrandi\u011Das \u0109iukaze, kiam ia ajn ekstera a\u016D interna perturbo trafas la organismon. Cent kaj cent animal-eksperimentojn bezonis Selye, \u011Dis li sukcesis konstati la tutan \u201Edraman\" procezon \u0109iokazan. \u011Ci okazas, se tiel diri, en tri aktoj.En la unua akto, kiun Selye nomas \u201Efazo de preteco\", en la sango plimulti\u011Das la hormonoj produktataj de la surrena glando-krusto. \u0108i tiuj hormonoj estas destinitaj defendi la organismon kontra\u016D la dama\u011Da efiko, mildigante la reakcionon de la organismo, malhelpante ke tios troa forto estigu procezojn dan\u011Derajn a\u016D eble e\u0109 fatalajn. En la dua akto, la surrena glando, sekve de sia plii\u011Dinta produktado, pligrandi\u011Das, por ke \u011Di povu da\u016Dre sekrecii la necesajn hormonsukojn. \u0108i tio estas la fazo de sukcesa rezisto a\u016D \u201Eplenumita adapto.\" La tria akto jam estas nedezirinda fiasko. Selye esperis, kiel li konfesas en siaj rememora\u0135oj, ke la defendo-kapablo da\u016Dros pli longe ol la atakanta dama\u011Do; tiamaniere la organismo estus sekurigita kontra\u016D la dan\u011Dera efikoreefiko. Sed la eksperimentaj faktoj ne konfirmis lian esperon. En la tria akto, nome, el\u0109erpi\u011Das la produktivo de la surrena glando, kaj \u2013 se la dama\u011Do ne \u0109esas \u011Dustatempe \u2013 sekvas la \u011Denerala ellaci\u011Do de la organismo, t. e. la morto. Selye detale desegnis la cirklon de la disvolvi\u011Do de \u0109i tiu adapti\u011Da funkcio, sen kiu la esta\u0135oj ne povus vivi, pli precize: ili ne povus transvivi la \u201Estresojn\" ka\u016Dzatajn de perturbaj cirkonstancoj. La stres-reakciono, la\u016D la pruvoj de Selye, estas specifa procezo, kvankam la dama\u011Do \u011Din estiganta povas esti de tre diversaj specoj, do ne estas specifa.Hodia\u016D, pli ol tridek jarojn post la unua publikiga\u0135o de la juna hungara kuracisto, lia stres-teorio estas mondfama, \u011Di kvaza\u016D revoluciigis la medicinon en la tuta mondo. La \u201Ekortikoidoj\", t. e. hormonoj ekstraktitaj el la krusto de la surrena glando, jam estas medikamentoj ne malhaveblaj en la \u0109iutaga kuraca praktikado, en medicinfakoj okupi\u011Dantaj pri \u201Eakutaj statoj\" kaj kronikaj malsanoj. La respondojn li donis per sia stres-teorio, kaj \u0109i tiu teorio en kelkaj jardekoj konkeris la tutan medicinon, ties kaj teoriajn kaj praktikajn bran\u0109ojn. \u011Cin konigas la mondfama scienculo en sia populara verko: \u201ELa streso de la vivo\" (The stress of life). J\u00E1nos Selye kiel homo estas pratipo de konscia scienculo, de senlaca esploristo, neniam \u015Danceli\u011Danta anta\u016D iel ajn grandaj obstakloj, sed venkanta \u0109i tiujn unu post la alia, kredante ke liaj inventoj servos la bonon de la suferantoj, de la tuta homaro. Li multe rememoras pri sia malgranda patrujo, pri sia gepatra lingvo, pri siaj kolegoj kaj amikoj hungaraj, kiujn li povis nun jam dufoje saluti anka\u016D persone, kiam la Hungara Scienca Akademio invitis lin prelegi pri sia epokfara teorio. Okaze je lia dua vizito, la Akademio elektis lin inter siajn honorajn membrojn, kiel unun el la plej grandaj fieroj de la hungara popolo, doninta jam al la mondo multajn scienculojn kaj artistojn eminentajn. La hungarlingva universitato en Kom\u00E1rno (Slovakio) portas la nomon de Selye."@eo . . . . . "Hans Hugo Bruno Selye (hungarieraz: Selye J\u00E1nos; Viena, 1907ko urtarrilaren 26a - Montreal, 1982ko urriaren 16a) Austrian jaiotako hungariar medikua izan zen. Vienan jaio eta Pragan hezi zen. Oso haurtzaro gogorra izan zuen, Bigarren Mundu Gerra zela-eta, eta zenbait herrialdetan zehar ibili zen. 1945-1976 bitartean Montrealgo Medikuntza eta Kirurgia Esperimentaleko Institutuko zuzendaria izan zen. Unibertsitatean erretiroa hartu ondoren, Estresaren Nazioarteko Institutua sortu zuen 1977an. Seyle endokrinologian nabarmendu zen, eta bereziki azpimarratzekoak ditu estresari eta eritasunei buruz egindako lanak. Egokitze Orokorraren Sindromearen teoria osatu zuen, arratoiekin esperimentuak egin ondoren, eta eztabaida ugari sortu zituen teoria harekin. Izan ere, Selyek zioenez, estresak garrant"@eu . . . "\u0421\u0435\u043B\u044C\u0435, \u0413\u0430\u043D\u0441"@ru . . "\u30CF\u30F3\u30B9\u30FB\u30BB\u30EA\u30A8\uFF08Hans Selye,\u30CF\u30F3\u30AC\u30EA\u30FC\u8A9E: Selye J\u00E1nos, 1907\u5E741\u670826\u65E5 - 1982\u5E7410\u670816\u65E5\uFF09\u306F\u3001\u30CF\u30F3\u30AC\u30EA\u30FC\u7CFB\u30AB\u30CA\u30C0\u4EBA\u306E\u751F\u7406\u5B66\u8005\u3002\u3092\u5531\u3048\u3001\u30B9\u30C8\u30EC\u30C3\u30B5\u30FC\u306E\u751F\u4F53\u53CD\u5FDC\u3092\u660E\u3089\u304B\u306B\u3057\u305F\u3002"@ja . . . . . . . . . . . . "Hans Selye"@de . . . "Hans Selye"@fr . "\u0647\u0627\u0646\u0632 \u0633\u064A\u0644\u064A"@ar . . . . . . . . . "\u0413\u0430\u043D\u0441 \u0413\u0443\u0433\u043E \u0411\u0440\u0443\u043D\u043E \u0421\u0435\u043B\u044C\u0435 (\u043D\u0435\u043C. Hans Hugo Bruno Selye, \u0438\u043B\u0438 \u042F\u043D\u043E\u0448 \u0428\u0435\u0439\u0435, \u0432\u0435\u043D\u0433. Selye J\u00E1nos; 26 \u044F\u043D\u0432\u0430\u0440\u044F 1907, \u0412\u0435\u043D\u0430 \u2014 16 \u043E\u043A\u0442\u044F\u0431\u0440\u044F 1982, \u041C\u043E\u043D\u0440\u0435\u0430\u043B\u044C) \u2014 \u043A\u0430\u043D\u0430\u0434\u0441\u043A\u0438\u0439 \u043F\u0430\u0442\u043E\u043B\u043E\u0433 \u0438 \u044D\u043D\u0434\u043E\u043A\u0440\u0438\u043D\u043E\u043B\u043E\u0433 \u0430\u0432\u0441\u0442\u0440\u043E-\u0432\u0435\u043D\u0433\u0435\u0440\u0441\u043A\u043E\u0433\u043E \u043F\u0440\u043E\u0438\u0441\u0445\u043E\u0436\u0434\u0435\u043D\u0438\u044F."@ru . "J\u00E1nos Hugo Bruno \"Hans\" Selye CC (/\u02C8s\u025Blje\u026A/; Hungarian: Selye J\u00E1nos; January 26, 1907 \u2013 October 16, 1982) was a pioneering Hungarian-Canadian endocrinologist who conducted important scientific work on the hypothetical non-specific response of an organism to stressors. Although he did not recognize all of the many aspects of glucocorticoids, Selye was aware of their role in the stress response. Charlotte Gersonconsiders him the first to demonstrate the existence of biological stress."@en . . . . "InternetArchiveBot"@en . "Hans Selye (en hongrois J\u00E1nos Selye), n\u00E9 \u00E0 Vienne (Autriche-Hongrie) le 26 janvier 1907 et mort \u00E0 Montr\u00E9al (Canada) le 16 octobre 1982, est un m\u00E9decin qu\u00E9b\u00E9cois. Il est le fondateur et le directeur de l'Institut de m\u00E9decine et chirurgie exp\u00E9rimentale de l'Universit\u00E9 de Montr\u00E9al et un pionnier des \u00E9tudes sur le stress."@fr . . . "\u0413\u0430\u043D\u0441 \u0421\u0435\u043B\u044C\u0454"@uk . . . . . . . "1907-01-26"^^ .