. . . . "( \uB2E4\uB978 \uB73B\uC5D0 \uB300\uD574\uC11C\uB294 \uBC95\uC5B8 (\uB3D9\uC74C\uC774\uC758) \uBB38\uC11C\uB97C \uCC38\uACE0\uD558\uC2ED\uC2DC\uC624.) \uBC95\uC5B8(\u6CD5\u8AFA)\uC740 \uBC95\uC5D0 \uAD00\uB828\uD55C \uC9C0\uD61C\uB97C \uC555\uCD95\uD558\uC5EC \uD45C\uD604\uD55C \uC18D\uB2F4\uC774\uB2E4. \uC601\uBBF8\uAD8C \uAD6D\uAC00\uC5D0\uC11C\uB294 \uB77C\uD2F4\uC5B4\uB85C \uB41C \uBC95\uC5B8\uC744 \uB9CE\uC774 \uC0AC\uC6A9\uD55C\uB2E4. \uBE14\uB799\uBC95\uB960\uC0AC\uC804\uC5D0 \uBC29\uB300\uD55C \uBC95\uC5B8 \uBAA9\uB85D\uC774 \uC218\uB85D\uB418\uC5B4 \uC788\uB2E4. \uBC95\uC5B8\uC740 \uC77C\uBCF8\uC2DD \uC870\uC5B4\uB77C\uD558\uC5EC \uBC95\uACA9\uC5B8\uC774\uB77C\uACE0 \uBD80\uB974\uAE30\uB3C4 \uD55C\uB2E4. 10\uC138\uAE30 \uB3C5\uC77C \uBCF4\uB984\uC2A4\uC758 \uC8FC\uAD50\uC774\uC790, \uAD50\uD68C\uBC95 \uD559\uC790\uC778 (Burchard)\uC758 \uC774\uB984\uC744 \uB530\uC11C, \uBC95\uC5B8\uC744 \uB77C\uD2F4\uC5B4\uB85C \uBE0C\uB85C\uCE74\uB4DC(Brocard)\uB77C\uACE0\uB3C4 \uBD80\uB978\uB2E4. \uB294 11\uC138\uAE30\uC758 \uC8FC\uC694\uD55C \uAD50\uD68C\uBC95\uC73C\uB85C \uC54C\uB824\uC9C4 20\uAD8C\uC758 \uAD50\uD68C\uBC95\uADDC\uC9D1\uC744 \uB9CC\uB4E4\uC5C8\uB2E4."@ko . . "Pojem pr\u00E1vn\u00ED princip, n\u011Bkdy t\u00E9\u017E ozna\u010Dov\u00E1n jako pr\u00E1vn\u00ED z\u00E1sada nebo maxima (z lat. maxima = \u201Enejv\u011Bt\u0161\u00ED\u201C; \u0159\u00EDmsk\u00E9mu pr\u00E1vu byl v\u0161ak tento term\u00EDn nezn\u00E1m\u00FD), ozna\u010Duje \u201Epravidla, kter\u00E1 tvo\u0159\u00ED z\u00E1klad ur\u010Dit\u00E9ho pr\u00E1vn\u00EDho institutu, z\u00E1kona, pr\u00E1vn\u00EDho odv\u011Btv\u00ED nebo (v p\u0159\u00EDpad\u011B obecn\u00FDch pr\u00E1vn\u00EDch princip\u016F) pr\u00E1vn\u00EDho \u0159\u00E1du jako celku\u201C. V\u00FDznam pr\u00E1vn\u00EDho principu m\u016F\u017Ee b\u00FDt jak velmi \u0161irok\u00FD (nap\u0159. princip pr\u00E1va na spravedliv\u00FD proces), tak i zna\u010Dn\u011B konkr\u00E9tn\u00ED (nap\u0159. princip presumpce neviny v trestn\u00EDm pr\u00E1vu). Na rozd\u00EDl od pr\u00E1vn\u00ED normy m\u00E1 pr\u00E1vn\u00ED princip vysokou m\u00EDru obecnosti, plat\u00ED v\u017Edy a adres\u00E1t\u016Fm obvykle z pr\u00E1vn\u00EDch princip\u016F nevypl\u00FDvaj\u00ED bezprost\u0159edn\u00ED povinnosti a ani pr\u00E1va. Svou podstatou je velmi podobn\u00FD pr\u00E1vn\u00EDmu oby\u010Deji, proto\u017Ee nen\u00ED nikde pozitivn\u011B vyj\u00E1d\u0159en a informaci o n\u011Bm je t\u0159eba z\u00EDskat jinak, \u00FAvahou z pr\u00E1vn\u00EDch p\u0159edpis\u016F, normativn\u00EDch smluv \u010Di z pr\u00E1vn\u00EDch publikac\u00ED. Na rozd\u00EDl od oby\u010Deje v\u0161ak nevypl\u00FDv\u00E1 ze spole\u010Densk\u00FDch zvyklost\u00ED, ale ze syst\u00E9mu pr\u00E1va jako takov\u00E9ho."@cs . "Pr\u00E1vn\u00ED princip"@cs . . . "\u6CD5\u8AFA\uFF08\u307B\u3046\u3052\u3093\u3001\u72EC: Rechtssprichwoerter\u3001\u82F1: legal maxims\uFF09\u3068\u306F\u3001\u6CD5\u5F8B\u306B\u95A2\u3059\u308B\u683C\u8A00(\u6CD5\u683C\u8A00\uFF09\u3084\u3053\u3068\u308F\u3056\u306E\u3053\u3068\u3067\u3042\u308B\u3002 \u65E5\u5E38\u306B\u304A\u3044\u3066\u793E\u4F1A\u751F\u6D3B\u3092\u9001\u308B\u4E0A\u3067\u5FC5\u8981\u306A\u6CD5\u77E5\u8B58\u3092\u7C21\u5358\u306A\u683C\u8A00\u30FB\u3053\u3068\u308F\u3056\u5F62\u5F0F\u306B\u3057\u305F\u3082\u306E\u3067\u3001\u6C11\u8846\u306E\u9593\u306B\u3082\u5E83\u304F\u77E5\u3089\u308C\u3066\u3044\u305F\u3002 \u6559\u4F1A\u6CD5\u306A\u3069\u3092\u7531\u6765\u3068\u3057\u305F\u6CD5\u8AFA\u3082\u5B58\u5728\u3059\u308B\u304C\u3001\u30ED\u30FC\u30DE\u6CD5\u306F\u4E8B\u4F8B\u306B\u57FA\u3065\u304D\u6CD5\u4F53\u7CFB\u304C\u5F62\u6210\u3055\u308C\u305F\u3053\u3068\u3001\u4EBA\u985E\u521D\u306E\u6CD5\u5178\u3092\u4F5C\u308A\u4E0A\u3052\u305F\u3053\u3068\u304B\u3089\u3001\u6CD5\u8AFA\uFF08\u307B\u3046\u3052\u3093\uFF09\u3092\u591A\u304F\u751F\u3093\u3060\u3002"@ja . . . "Paremia prawnicza \u2013 kr\u00F3tka sentencja (zasada, maksyma), sformu\u0142owana najcz\u0119\u015Bciej przez juryst\u0119 b\u0119d\u0105cego uznanym autorytetem prawniczym (z regu\u0142y juryst\u0119 staro\u017Cytnego Rzymu), wyra\u017Caj\u0105ca w przyst\u0119pny spos\u00F3b fundamentaln\u0105 zasad\u0119 prawn\u0105. Zalet\u0105 jest ich uniwersalno\u015B\u0107, zrozumia\u0142o\u015B\u0107 dla prawnik\u00F3w niezale\u017Cnie od j\u0119zyka ojczystego. Prawnicy wsp\u00F3\u0142cze\u015Bnie ch\u0119tnie si\u0119gaj\u0105 do paremii, stanowi\u0105 one te\u017C cz\u0119sty element retoryki prawniczej."@pl . . . "Maxims, Legal"@en . "Alexander Wood Renton"@en . . . "A legal maxim is an established principle or proposition of law, and a species of aphorism and general maxim. The word is apparently a variant of the Latin maxima, but this latter word is not found in extant texts of Roman law with any denotation exactly analogous to that of a legal maxim in the Medieval or modern definition, but the treatises of many of the Roman jurists on regular definitiones and sententiae iuris are to some degree collections of maxims. Most of the Latin maxims originate from the Medieval era in European states that used Latin as their legal language."@en . . . . . . "925"^^ . . "Legal maxim"@en . . . . . . . . . . . "Ein Rechtssprichwort ist ein sprichw\u00F6rtlich gewordener Rechtsgrundsatz, der meist aus dem gemeinen Recht oder Landesrechten stammt, aber auch eine Neubildung sein kann. So sagt der Satz \u201EWo nichts ist, hat der Kaiser sein Recht verloren\u201C aus, dass bei demjenigen, der verm\u00F6genslos ist, auch in der Zwangsvollstreckung nichts beizutreiben ist. Viele Rechtssprichw\u00F6rter haben sich in lateinischer Sprache erhalten, siehe Latein im Recht."@de . "( \uB2E4\uB978 \uB73B\uC5D0 \uB300\uD574\uC11C\uB294 \uBC95\uC5B8 (\uB3D9\uC74C\uC774\uC758) \uBB38\uC11C\uB97C \uCC38\uACE0\uD558\uC2ED\uC2DC\uC624.) \uBC95\uC5B8(\u6CD5\u8AFA)\uC740 \uBC95\uC5D0 \uAD00\uB828\uD55C \uC9C0\uD61C\uB97C \uC555\uCD95\uD558\uC5EC \uD45C\uD604\uD55C \uC18D\uB2F4\uC774\uB2E4. \uC601\uBBF8\uAD8C \uAD6D\uAC00\uC5D0\uC11C\uB294 \uB77C\uD2F4\uC5B4\uB85C \uB41C \uBC95\uC5B8\uC744 \uB9CE\uC774 \uC0AC\uC6A9\uD55C\uB2E4. \uBE14\uB799\uBC95\uB960\uC0AC\uC804\uC5D0 \uBC29\uB300\uD55C \uBC95\uC5B8 \uBAA9\uB85D\uC774 \uC218\uB85D\uB418\uC5B4 \uC788\uB2E4. \uBC95\uC5B8\uC740 \uC77C\uBCF8\uC2DD \uC870\uC5B4\uB77C\uD558\uC5EC \uBC95\uACA9\uC5B8\uC774\uB77C\uACE0 \uBD80\uB974\uAE30\uB3C4 \uD55C\uB2E4. 10\uC138\uAE30 \uB3C5\uC77C \uBCF4\uB984\uC2A4\uC758 \uC8FC\uAD50\uC774\uC790, \uAD50\uD68C\uBC95 \uD559\uC790\uC778 (Burchard)\uC758 \uC774\uB984\uC744 \uB530\uC11C, \uBC95\uC5B8\uC744 \uB77C\uD2F4\uC5B4\uB85C \uBE0C\uB85C\uCE74\uB4DC(Brocard)\uB77C\uACE0\uB3C4 \uBD80\uB978\uB2E4. \uB294 11\uC138\uAE30\uC758 \uC8FC\uC694\uD55C \uAD50\uD68C\uBC95\uC73C\uB85C \uC54C\uB824\uC9C4 20\uAD8C\uC758 \uAD50\uD68C\uBC95\uADDC\uC9D1\uC744 \uB9CC\uB4E4\uC5C8\uB2E4."@ko . . . "\uBC95\uC5B8"@ko . . "Paremia prawnicza \u2013 kr\u00F3tka sentencja (zasada, maksyma), sformu\u0142owana najcz\u0119\u015Bciej przez juryst\u0119 b\u0119d\u0105cego uznanym autorytetem prawniczym (z regu\u0142y juryst\u0119 staro\u017Cytnego Rzymu), wyra\u017Caj\u0105ca w przyst\u0119pny spos\u00F3b fundamentaln\u0105 zasad\u0119 prawn\u0105. Zalet\u0105 jest ich uniwersalno\u015B\u0107, zrozumia\u0142o\u015B\u0107 dla prawnik\u00F3w niezale\u017Cnie od j\u0119zyka ojczystego. Prawnicy wsp\u00F3\u0142cze\u015Bnie ch\u0119tnie si\u0119gaj\u0105 do paremii, stanowi\u0105 one te\u017C cz\u0119sty element retoryki prawniczej."@pl . . . . . . "Pojem pr\u00E1vn\u00ED princip, n\u011Bkdy t\u00E9\u017E ozna\u010Dov\u00E1n jako pr\u00E1vn\u00ED z\u00E1sada nebo maxima (z lat. maxima = \u201Enejv\u011Bt\u0161\u00ED\u201C; \u0159\u00EDmsk\u00E9mu pr\u00E1vu byl v\u0161ak tento term\u00EDn nezn\u00E1m\u00FD), ozna\u010Duje \u201Epravidla, kter\u00E1 tvo\u0159\u00ED z\u00E1klad ur\u010Dit\u00E9ho pr\u00E1vn\u00EDho institutu, z\u00E1kona, pr\u00E1vn\u00EDho odv\u011Btv\u00ED nebo (v p\u0159\u00EDpad\u011B obecn\u00FDch pr\u00E1vn\u00EDch princip\u016F) pr\u00E1vn\u00EDho \u0159\u00E1du jako celku\u201C. V\u00FDznam pr\u00E1vn\u00EDho principu m\u016F\u017Ee b\u00FDt jak velmi \u0161irok\u00FD (nap\u0159. princip pr\u00E1va na spravedliv\u00FD proces), tak i zna\u010Dn\u011B konkr\u00E9tn\u00ED (nap\u0159. princip presumpce neviny v trestn\u00EDm pr\u00E1vu)."@cs . . "Paremia prawnicza"@pl . . "Renton"@en . . . . . . . "\u6CD5\u8AFA\uFF08\u307B\u3046\u3052\u3093\u3001\u72EC: Rechtssprichwoerter\u3001\u82F1: legal maxims\uFF09\u3068\u306F\u3001\u6CD5\u5F8B\u306B\u95A2\u3059\u308B\u683C\u8A00(\u6CD5\u683C\u8A00\uFF09\u3084\u3053\u3068\u308F\u3056\u306E\u3053\u3068\u3067\u3042\u308B\u3002 \u65E5\u5E38\u306B\u304A\u3044\u3066\u793E\u4F1A\u751F\u6D3B\u3092\u9001\u308B\u4E0A\u3067\u5FC5\u8981\u306A\u6CD5\u77E5\u8B58\u3092\u7C21\u5358\u306A\u683C\u8A00\u30FB\u3053\u3068\u308F\u3056\u5F62\u5F0F\u306B\u3057\u305F\u3082\u306E\u3067\u3001\u6C11\u8846\u306E\u9593\u306B\u3082\u5E83\u304F\u77E5\u3089\u308C\u3066\u3044\u305F\u3002 \u6559\u4F1A\u6CD5\u306A\u3069\u3092\u7531\u6765\u3068\u3057\u305F\u6CD5\u8AFA\u3082\u5B58\u5728\u3059\u308B\u304C\u3001\u30ED\u30FC\u30DE\u6CD5\u306F\u4E8B\u4F8B\u306B\u57FA\u3065\u304D\u6CD5\u4F53\u7CFB\u304C\u5F62\u6210\u3055\u308C\u305F\u3053\u3068\u3001\u4EBA\u985E\u521D\u306E\u6CD5\u5178\u3092\u4F5C\u308A\u4E0A\u3052\u305F\u3053\u3068\u304B\u3089\u3001\u6CD5\u8AFA\uFF08\u307B\u3046\u3052\u3093\uFF09\u3092\u591A\u304F\u751F\u3093\u3060\u3002"@ja . . . "17"^^ . . . . . "A legal maxim is an established principle or proposition of law, and a species of aphorism and general maxim. The word is apparently a variant of the Latin maxima, but this latter word is not found in extant texts of Roman law with any denotation exactly analogous to that of a legal maxim in the Medieval or modern definition, but the treatises of many of the Roman jurists on regular definitiones and sententiae iuris are to some degree collections of maxims. Most of the Latin maxims originate from the Medieval era in European states that used Latin as their legal language. The attitude of early English commentators towards the maximal of the law was one of unmingled adulation. In Thomas Hobbes, Doctor and Student (p. 26), they are described as of the same strength and effect in the law as statutes. Not only, observes Francis Bacon in the preface to his collection of maxims: The use of maxims will be \"in deciding doubt and helping soundness of judgment, but, further, in gracing argument, in correcting unprofitable subtlety, and reducing the same to a more sound and substantial sense of law, in reclaiming vulgar errors, and, generally, in the amendment in some measure of the very nature and complexion of the whole law\". A similar note was sounded in Scotland; and it has been well observed that a glance at the pages of Morison\u2019s Dictionary of Decisions or at other early reports will show how frequently in the older Scots law questions respecting the rights, remedies and liabilities of individuals were determined by an immediate reference to legal maxims. In later times, less value has been attached to the maxims of the law, as the development of civilization and the increasing complexity of business relations have shown the necessity of qualifying the propositions which they enunciate. But both historically and practically, they must always possess interest and value."@en . . . "Ein Rechtssprichwort ist ein sprichw\u00F6rtlich gewordener Rechtsgrundsatz, der meist aus dem gemeinen Recht oder Landesrechten stammt, aber auch eine Neubildung sein kann. So sagt der Satz \u201EWo nichts ist, hat der Kaiser sein Recht verloren\u201C aus, dass bei demjenigen, der verm\u00F6genslos ist, auch in der Zwangsvollstreckung nichts beizutreiben ist. Viele Rechtssprichw\u00F6rter haben sich in lateinischer Sprache erhalten, siehe Latein im Recht."@de . . . "\u6CD5\u8AFA"@ja . "1044678615"^^ . . . . . "4823"^^ . . "3946908"^^ . . "Alexander Wood"@en . "Rechtssprichwort"@de .